Good morning teacher Juli!

Dodnes mi znie v hlave to ako ma deti každe ráno zborovo zdravili nacvičeným "Good morning teacher Juli!", ten tón ich hlasov snáď už nikdy nedostanem z hlavy. :)
V dnešnom príspevku by som Vám chcela napísať o mojom kambodžskom stravovaní a tiež o spôsobe výuky, ktorý sme si po pár dňoch spolu s deťmi celkom slušne zabehali. Musím ale zdôrazniť, že nemám žiadne pedagogické vzdelanie, no u detí skôr šlo o to, aby sa im niekto venoval a komunikoval s nimi v angličtine. A na to som ja, hyperaktívna teacher Juli bola ideálna.  

Nemohla som si pomôcť, ale každé jedno mrňatko som si musela vkuse mojkať

Najväčší expert na srandu a na to ako sa zabaviť aj s okuliarmi

Stravovanie

Veľa ľudí sa ma pýtalo ako som v Kambodži ako dlhoročný vegetarián prežila a práve preto by som Vám chcela lokálnu stravu vychváliť do nebies! Už som určite spomínala, že ja a thajská kuchyňa sme si naozaj nesadli a tak som v Thajsku chudla kilo za kilom, až som na konci pobytu v Bangkoku bola v mínuse 6kg. No a v Kambodži som len niekde medzi rečou spomenula ešte na začiatku pobytu pánovi Sokovi, že som už roky vegetarián a od toho momentu som mala 3x denne podávané veggie jedlo na úrovni ako z najviac hipsterskej reštaurácie v Prahe! V poplatku 10 USD, ktorý som im platila za izbu na deň som mala zahrnuté aj jedlo 3x denne a pitnú balenú vodu (slovo balenú je tu podstatné, všade v reštikách sa totiž predávala pitná voda, ktorá ale vôbec pitná nebola a tak si turisti len podávali kľučku na dverách lokálnych nemocníc). Raňajky a večeru som mala vždy dovážanú do školy, jedli sme tak spoločne s ostatnými učiteľmi a zamestnancami na dolnom poschodí domčeka v jedálni. Obedovala som každý deň okrem víkendov spolu s deťmi v sirotinci. 
Každý deň nám vyvárali  dve miestne tetušky v sirotinci na otvorenom ohni normálne drevo, oheň, kotlík spoločný pre všetkých a žiadna chladnička, sporák, mikrovlnka, denko, osem druhov nožov a iné vymoženosti. Na to zabudnite...proste naozaj všetky moderné pomôcky kuchyne osekané na úplné minimum. Základom bola vždy pochopiteľne ryža a k tomu mi tetušky robili rôzne druhy zeleniny, omáčky, klíčky, sem tam zemiaky na kari, zeleninové šaláty, no proste mňam! Ja som mala vždy porciu sama pre seba, no deti v sirotinci sa museli vedieť podeliť. Mali vytvorené teamy po 4 a každé dieťa malo svoju misku ryže a k tomu si 4 v teame delili jeden veľký tanier mäsa s niečim, ktorý mali položený urprostred stolovania. V podstate sme ja a deti jedli vždy rovnaké jedlo, len deti to mali s mäsom a ja bez. Pán Sok jedol väčšinou predposledný, to čo po deťoch ostalo a za ním v poradí boli už len všetky tie ich krásne psíky, ktorých bol nonstop plný dvor sirotinca.

Najstaršie deti pomáhali pri všetkých aktivitách sirotinca a kuchyňa nebola výnimkou

Slečny si spokojne obedujú a klebetia o tom, čo nové v škole (a samozrejme aj o chlapcoch :P)

My učitelia sme mali viac druhov jedál a trošku väčšie porcie, o ktoré sme sa tiež delili

Večera u nás v domčeku, ktorú nam tetušky zo sirotinca  vozili každý deň

Spôsob výuky

Asi v tom už máte trochu guláš kde a koho som učila, tak pekne po poriadku. Mali sme dve hlavné základne a to škola a sirotinec. Ja som bývala v škole a tam aj učila. Učila som denne 3 kurzy, dva ranné a jeden večerný. Koho? Deti zo všetkých okolitých dedín, ktoré žijú normálne doma s rodičmi alebo rodinou, ale sú na tom finančne tak zle, že si nemôžu dovoliť deťom platiť školu, uniformu a pomôcky. Bolo tam zopár detí, ktoré do školy aj chodili, ale vraveli mi, že angličtinu sa učia s lokálnou pani učiteľkou, ktorá ju sama úplne neovláda. Ranné kurzy som mala malé deti od úplne prďoškov 3 ročných až po takých 9-10 ročných neposedných pubertiakov. S učivom sme šli podľa dvoch kníh, pričom jedna bola písana formou hier pre deti predškolského veku a druhá už obsahovala základy gramatiky, osoby, číslovky, slovíčka ako povolania, farby, až po skladanie jednoduchých viet. Ten večerný kurz som mala naopak, s "deťmi" od 18-24, kde už boli buď študenti po strednej škole lebo dokonca pracujúci a to sme šli vysoký level gramatiky, kde som si už aj ja musel niektoré veci v rámci prípravy pred hodinou googliť (áno internet sme v škole mali lepší ako na intráku v Bangkoku a dokonca som s ním zvládla pravidelne skajpovať mamine domov)!
Deti v sirotinci zas chodili všetky poctivo do miestenj štátnej školy a pán Sok si veľmi strážil, aby mali knihy, zošity, uniformy, ranný rozvoz tuktukmi alebo na vlastných bicykloch a aby sa hlavne aj dobre učili. Angličtinu teda mali všetky deti v ich štátnej škole a s nami počas obedov už len konverzovali. Hrala som s nimi rôzne hry, čo som si googlila dopredu ale sem tam sme sa hlavne s dievčatami zakecali len tak o babských veciach a to už šlo jedna radosť. :)

Na konci každej hodiny sme si zapisovali nové slovíčka, čo sme sa v ten deň naučili. Deti mi ich na ďalší deň museli znova opakovať, čo si pamätajú :)

Ranná hodina s najmenšími bola vždy viac o hrách a základoch angličtiny

Partia učiteľov

Toto sme my počas obeda v sirotinci! Deťom sme sa venovali čo to šlo a oni nám to vrátili každou jednou minútou v podobe úsmevov, bozkov, objatí. Naše zlatíčka :)

Po mojom prílete do Kambodže a príchode do školy, som bola jediná učiteľka angličtiny a preto ma pán Sok, tak veľmi a urgentne potreboval. Okrem mňa v Sok Orphanage učil ešte Noa, chlapec z Japonska, ktorý vyučoval miestne deti japončinu. Po prvom týždni pobytu ma milo prekvapila novinka, že mi budú robiť spoločnosť v škole a aj so mnou bývať ďalšie tri slečny z Dánska. Caroline, Nanna a Maria boli partička vtipných vysmiatych kočiek, ktoré sa po strednej škole zbalili a vybrali do Ázie na tzv. "gap year", čo je pomenovanie populárne najmä v severnej Európe, keď sa mládeži ešte nechce na výšku a ani do práce. Vezmu si tak rok voľna a cestujú po svete. Hmm škoda, že v našej krajine tento zvyk nieje in! 
S babami sme sa tak začali striedať a vytvorili teamy, kto s kým ktorý kurz učil. Mne spolu s Nannou ostali malí prďoškovia každé ráno a potom až večerný kurz, pred ktorým mali baby rešpekt, kvôli zložitejšej gramatike a tak som to učila sama. Aj mojim trom dušičkám z Dánska vďačím za to, že pre mňa bola Kambodža zážitkom, akým bola. :)

Obed v sirotinci, počas ktorého má Maria sedenie u kaderníčky

Nikdy nekončiace srandy a hry, ktoré sme lovili v pamäti každá zo svojho detstva

Čas v Kambodži doslova letel a aj vďaka pestrému programu sme mali o zábavu postarané. Zatiaľ čo týždeň sme mali od pondelka do piatku výučbu a  čas medzi kurzami trávili s deťmi v sirotinci, víkendy sme si doslova užívali spoločne voľný čas. Najčastejšie sme voľné chvíle trávili v civilizácii v meste Siam Reap alebo sme ukecali pána Soka, aby nás zobral ako sprievodca na výlet do Angkor Watu. Viac zážitkov z mesta, ale aj o tom aké to bolo vstávať o 5 ráno a vyraziť na východ slnka do Angkoru Vám už rozpoviem v ďalšom príspevku.

S láskou,
J.