V Medewi malej rybárskej dedinke na západnom pobreží Bali sme sa rozhodli stráviť tohtoročnú Veľkú noc. Na Bali, kde žije prevažne komunita privŕžencov hindu sa podobné sviatky neoslavujú, preto sme vedeli že nás v Canggu nič špeciálne nečaká a rozhodli sme sa výletovať. Viac info o tom kde sme bývali a ako sme sa do Medewi od nás z Canggu dostali som písala v minulom príspevku TU. Tak pre lepší úvod do tohto článku mrknite na to!
Ach Bali, stále ma vieš prekvapiť!
Aj napriek tomu, že hlavným cieľom prečo sme do Medewi cestovali bolo surfovať, rozhodli sme sa preskúmať okolie a využiť prenajaté auto, ktoré sme so sebou mali. Ako vo väčšine prípadov sme všetko riešili na poslednú chvíľu a tak som v sobotu ráno počas raňajok googlila a zostavovala zoznam toho, čo všetko by sme chceli navštíviť.
Po pár minútach mi na zozname vznikli 3 hlavné zastávky, na ktoré sme mali vyhradených 5 hodín:
Bunut Bolong alebo magický strom je veľmi populárna a turistami vyhľadávana zastávka. Je to obrovský vyše 60 metrov vysoký fíkus s históriou písanou už viac ako sto rokov. Povráva sa, že strom mal pôvodne uprostred malú dieru, ktorá sa ale tak ako rástol zväčšovala a keď sa postupne stavali cesty bolo zopár pokusov, kde miestni chceli strom celý vyrúbať. Nakoniec sa strom vyhlásil za svätý, spravila sa z neho malá modlitebňa, ku ktorej sa kládu obety a strom sa spravil oficiálne prejazdným. Dnes sa o tento fíkus starajú domáci obyvatelia, pri každej ceremónii (až na pár výnimiek) je súčasťou aj Bunut Bolong a turisti sa idu z tohto úkazu zblázniť. Veď schválne, už ste niekedy prechádzali autom skrz obrovský kmeň stromu?!
- Bunut Bolong
- Vihara Dharma Giri
- Blahmantung vodopády
Bunut Bolong alebo magický strom je veľmi populárna a turistami vyhľadávana zastávka. Je to obrovský vyše 60 metrov vysoký fíkus s históriou písanou už viac ako sto rokov. Povráva sa, že strom mal pôvodne uprostred malú dieru, ktorá sa ale tak ako rástol zväčšovala a keď sa postupne stavali cesty bolo zopár pokusov, kde miestni chceli strom celý vyrúbať. Nakoniec sa strom vyhlásil za svätý, spravila sa z neho malá modlitebňa, ku ktorej sa kládu obety a strom sa spravil oficiálne prejazdným. Dnes sa o tento fíkus starajú domáci obyvatelia, pri každej ceremónii (až na pár výnimiek) je súčasťou aj Bunut Bolong a turisti sa idu z tohto úkazu zblázniť. Veď schválne, už ste niekedy prechádzali autom skrz obrovský kmeň stromu?!Zaujímavosť:
Hneď pár metrov vedľa Bunut Bolong magického stromu sme si všimli ďalšiu asfaltovú cestu, ktorá doslova len obišla strom a napájala sa na tú istú hlavnú cestu. Povera totiž vymenúva, špeciálne udalosti, pri ktorých sa cez strom nesmie prejsť ako napríklad svadba a pohreb. Pri svadbe by to mladomanželom prinieslo neštastie a manželstvo by im dlho nevydržalo a pri pochode so zosnulým cez strom, by sa jeho duša nerozlučila s pozemským svetom tak ako sa patrí. Práve pri týchto momentoch je teda využívaná vedľajšia cesta, ktorá cez strom nevedie.
Magický strom, kde po ľavej strane vidíte malý stolík s obetami a tiež cestu, ktorá ho obchádza
Vihara Dharma Giri je budhistický chrám, ktorého súčasťou je aj veľký ležiaci biely Budha. Na bráne chrámu sme zaplatili dobrovoľný príspevok, obliekli sa do sarongov a zistili, že aj napriek prevažne hindu obyvateľstvu, na ostrove stále žije početná budhistická komunita. Práve pre túto komunitu bol chrám postavený a musím povedať, že aj krásne udržiavaný. Keďže je chrám tiež na liste turistických pamiatok v okolí Medewi, čakala som obrovské rady a davy ľudí, no opak bol pravdou. V chráme sme boli prakticky sami a až na ceste späť sme stretli skupinku lokálnych vždy vysmiatych ľudí. Nebudem tu opisovať energiu, ktorou sú podobné miesta nabité pretože ma seriózne po príchode domov budete chcieť poslať na najbližší roh predávať Strážnu vežu, no podobne ako pri magickom strome bola pre mňa aj táto zastávka veľmi zážitkovo silná! :)
Smiešky :)
Blahmantung vodopády boli posledná zastávka, na ktorú sme sa ale všetci asi najviac tešili. Chceli sme sa trošku schladiť, okúpať sa a urobiť zopár pekných fotiek. Netušili sme ale, že na vodopády ani nedôjdeme no za to zažijeme nezabudnuteľnú cestu na ne!
Hold google mapy môžu tiež pochybiť a keď nás už nejakú dobu ťahali malinkatými cestičkami lesom, kde sme stretli len pár lokálcov prevážajúcich bambusové drevo z lesa klepajúc si na čelo čo tam preboha v tých končínách chceme, tušili sme že asi niečo nieje v poriadku. Nutkanie opýtať sa na cestu prišlo keď sme dorazili na koniec hlavnej lesnej cesty a google hlásil, že sme už na mieste. Vo warungu pri ceste stál mladý muž, popíjal kávu a okolo neho sa bicykloval malý štrbatý chlapček. Anglicky sme sa opýtali na cestu na vodopády a on nám krásnou angličtinou vysvetlil, že sa musíme otočiť, vrátiť sa kúsok a potom ísť ešte chvíľu lesom pešo. Jasné! Pokynom rozumieme, inštrukcie úplne jednoduché tak ideme na to. Po chvíľke na to sme, ale znova stratili a vtedy sme si všimli, že nás na motorke dobehol tento mladý muž aj s malým synátorom. Zastavili sme a on, že si trochu myslel, že to len tak ľahko nenájdeme, tak ak nevadí, že nas na tie vodopády s drobcom doprevadia. Zaparkovali sme auto najlepšie ako sme vedeli a vybrali sa pešo kľukatou cestičkou následujúc mladého muža a jeho syna. Čo čert nechcel po pár minútach lesom sa strhla obrovská búrka a tak nás pred zmoknutím na nitku zachránila len pohotovosť mladého muža, ktorý nám v sekunde vyrobil dáždniky z obrovských lopúchov. S lopúchmi nad hlavami sme kráčali a brodili sa morkou pôdnou cestičkou k vodopádom ešte asi 10 minút, keď sme v diaľke zbadali vodopády a zhodnotili, že nám to ako zážitok takto z diaľky stačí. Predsa len sme s celkom drahou foto výbavou v baťohoch nechceli riskovať jej zničenie dažďom.
Mladý muž nám po vrátení sa na hlavnú cestu ponúkol, že sa môžeme ísť umyť od blata späť k ním do warungu a tiež sa trošku osušiť a občerstviť. Vodopády sa teda nekonali a pri tých záchvatoch smiechu kedy sme sa ako premoknuté sliepky brodili blatom v žabkách s lopúchmi nad hlavami sme zhodnotili, že len ta cesta bol asi väčší zážitok ako vodopády samotné.
Gede ako sa mi mladý muž predstavil má 28 rokov a pochádza z dedinky len o pár domoch, na ktorú sme my náhodou pri blúdení narazili. Po pochvale jeho krásnej angličtiny mi prezradil, že pracuje na výletnej lodi ako room service 9 mesiacov z roka. Základňu má v Antálii alebo Dubaji a stamaď ho vždy pridelia na loď, kam je to práve potrebné. Gede tak zarába 750 USD/mesačne a neplatí si na lodi len ubytovanie, všetko ostatné dopláca extra. Tri mesiace do roka je teda doma na Bali aj s rodinkou a prezradil mi, že asi to už takto dlho nevydržia a stále zvažuje či na ďalší turnus začínajúci za mesiac vôbec má alebo nemá nastúpiť. Svet už videl, peniažky našetrené má a teraz je čas venovať sa jeho mladej rodine. Gedeho manželka veľmi milá a pohostinná pani pracuje v ich rodinnom warungu, kde varí a tiež sa stará o ich syna a psíkov. Majú už vymyslený záložný plán, ak by Gede na loď nenastúpil a to farmu s chovom sliepok a následne ich predajom. Ostáva mi už len držať im palce, nech plány vyjdu a nech spríjemnia deň takto ako nám ešte ďalším zblúdilým turistom!
Gede a jeho skvelá rodinka :)
Po zastávke a občerstvení u Gedeho a jeho rodiny sme zhodnotili, že ak chceme dôjsť do Medewi ešte za svetla je potrebné otočiť to a ísť späť do nášho bambusového prechodného domova. Cesta bola super, stále sme si vymieňali dojmy a pocity z výletu a sem tam zastavili ešte niečo po ceste vyfotiť. Posledný večer v Medewi sme si ešte zašli na pláž, chlapci surfovali, ja som fotila západ slniečka a po skvelej večeri od tety domácej sme sa šli krásne do rúžova vyspať. Od 4:30 ráno znova budíček mešitou, rýchla ranná surfovačka, raňajky na pláži a huráááá domov smer Canggu. :)
Ďalší dokonalý výlet za nami a znova len dôkaz o tom, že Bali nás stále má čím prekvapiť!
S láskou,
Juli :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára