To by som nebola ja, ak by som hneď jeden z prvých postov o Thajsku nevenovala jedlu! O thajskej kuchyni som pred pobytom vedela akurát to, že je tam všetko pikantné a aj to som skôr považovala za plus ako mínus lebo ja a chilly sme naj kamoši od nepamäti. Gabi moja dušička z MUP, ktorá tento istý pobyt na Stamforde absolvovala semester predo mnou ma ale varovala a snažila sa pripraviť na to, že také ružové to tam s lakocinkami nebude. No nič som jej jasné neverila, až kým som nezažila…
Deti často celé detstvo trávia s rodičmi v kuchyni, tieto roztomilé dvojičky sledujú telku zatiaľ
čo mi ich mamina varila obed
Rýža s vajíčkom a zeleninou, veď ako inak
Pad Thai 3x denne!
Pad Thai je v Thajsku podobne zákonom chránené ako u nás naše bryndzové halušky. U mňa to možno bude len nejaký osobný problém s národnými jedlami (hlavne to nehovorte Jánošikovi), ale bryndzové halušky nepatria k mojim top jedlám a tak podobne som si nepotykala ani s pad thai. Raz za čas fajn jasné, dáš si ako chuťovečku pod zub, ale každý deň? No a ešte 3x denne každý deň?! Nebláznite! Pad Thai mi teda časom liezlo krkom, ušami, nosom a všetkými otvormi, ale na našej ulici kde sme bývali toho úplne na výber nebolo. Predstavte si totiž, že máte nasekanú jednu “reštauráciu” vedľa druhej kde sa servíruje len thajské jedlo a menu obsahuje asi 5 jedál. Pad Thai alebo klasickú bielu ryžu s obmenami rôznych druhov mäsa a potom ešte papayový šalát. Prečo som pojem reštaurácia zvýraznila je, aby ste si nepredstavovali ozajstnú čistú reštauráciu so slečnou servírkou, ale skôr miestnosť veľkú ako garáž kde si na primeranej hygienickej úrovni postavíte stoly, stoličky, televízor lebo bez toho thajci neexistujú a servírujete jedlo. Akože len tak keď príde, väčšinou nejaký sused že má na niečo chuť a vy práve máte ingrediencie tak mu to navaríte. Ak to na čo má chuť nemáte, tak ide k ďalšej susedke do ďalšej reštiky a skúša šťastie tam. Pouličné psy, mačky a potkaníky s nami tiež sem tam jedli, taká rodinná pohoda to vždy bola. Tieto reštaurácie boli ešte ten lepší prípad, niekedy si totiž pani domáca len doniesla stôl a stoličky z domu z kuchyne, postavila to na menej frekventovaný kus ulice a varila. Hotovo!
Naša obľúbená reštika, ktorá vznikla v momente keď o 18:00 zavreli pobočku banky v pozadí.
V tom momente teta hodila pár stolov a stoličiek pred vchod banky k bankomatom a jedlo sa mohlo servírovať
Pad Thai cestoviny po prvé
Pad Thai po druhé, vždy s extra klíčkami a papayou
Školská jedáleň ako každá iná
V školskej reštaurácii (viac nóbl verzia našej školskej jedálne) bola situácia s výberom jedla podobná a miestni študenti sa oblizovali až za ušami keď o 7:30 ráno dojedali svoju prvú misku cestovín alebo ryže s mäsom. Môj žalúdok len dával varovné signály, že ak sa rýchlo nevzdialim od týchto fajnšmekrov, tak bude zle.
Veľký a zásadný problém, ktorý som u thajcov spozorovala je ten že neraňajkujú, resp. raňajkujú ale to isté jedlo (a tak isto veľkú porciu) ako majú potom na obed a večeru. Mojim veľkým problémom teda bolo nájsť si verziu raňajok ktoré neobsahujú ryžu, cestoviny a hlavne mäso! O granole s ovocím a jogurtom, praženici s hubami či chlebíku vo vajíčku som si mohla jedine posnívať. V školskej reštaurácii na mňa tiež pozerali ako na blázna a ťukali si prstom po čele, že čo to ako od nich chcem a nech si radšej vyberiem, ktorou omáčkou chcem zaliať ryžu s mäsom. Jediná náhrada a moja ranná obživa boli croissanty zo sámošky, jogurty (jogurt bez cukru som hľadal len tri týždne) a automatové kafé. To proste nechceš!
Moje úplne bežné raňajkové menu
Hmm desiata v škole tiež nič moc
Ryža po prvé, ryža po druhé, doryžované!
Čo sa musí Ázii nechať je ich prvenstvo v príprave ryže na milión spôsobov. Po skoro roku čo v Ázii žijem som sa už ryže samozrejme prejedla a doma by som si ju dobrovoľne nedala, ale tu? Kedykoľvek! Prezradím Vám, ale malé tajomstvo. Každá domácnosť tu vlastní rýžovar a variť ryžu v rýžovare by so všetkou úctou zvládla aj moja kamka Miška, ktorá sa ešte pár rokov dozadu pýtala ako vyzerá voda keď vrie?! (Miši čau tak už si slávna :D). No a k ryži sa naservíruje zelenina, vajíčko, tofu alebo tempe a Julka má nebičko v papuľke! Mňam! Keď sme pri zelenine, nedá mi sa nerozpísať. Zelenina a ovocie sú základ môjho vegetariánskeho jedálnička a tak mi dušička pišťala pri zistení, že medzi street food stánkami sa nachádzajú vozíky s čerstvou nakrájanou zeleninou a ovocím. Práve tieto stánky ma zachrňovali pred absolútnou hladovkou.
Slečna asi v mojom veku, varila ako šéfkuchár bez čapice!
Môj typický obed/večera zo školskej reštaurácie
Moji ovocní zachráncovia
Thajský food porn znesie všetko, len nakladajte
- cukor, všade vo všetkom a veľa (viac ako veľa!)
- level pikantnosti nepozná hraníc (niekedy som plakala od toho ako mi to jedlo veľmi nechutilo a niekedy len z toho, že som si poprosila no “turist spicy”, ale naozaj spicy)
- jedlo musí vyzerať a preto zelené a modré farbivo v chlebe úplna normálka
- jogurt s ovocím, môže kľudne znamenať aj jogurt s fazuľou a kukuricou
- normálna porcia v reštaurácii je polovičná porcia toho, čo poznáme z domu
- kto neje paličkami nech sa to naučí, v Thajsku to zúžitkujete
- nôž k thajskému servírovaniu nepatrí, jedine lyžička a vidlička
- drinky sa podávajú výhradne chladené s extra kýblikami ľadu (v školskej reštaurácii som bola známa ako “tá šibnutá čo pije kavu horúcu a nie ice coffee”)
Nie to nieje pleseň na chlebe, on je len dofarebný farbivom.
Prečo? Tiež sa pýtam :)
Tento Ice Tea od Liptonu mi predali na dne fľaše bol rok 2007,
chutil ale normálne :)
Džúsik tejto veľkosti som väčšinou "vdychla" behom pár sekúnd, na to aby som naozaj uhasila smäd som si väčšinou kupovala 5 krabičiek
Prvá pomoc! Expatské tzv. "western" obchody, ktoré síce predávali naše produkty aj o 30-50% drahšie,
ale vtedy mi to bolo jedno
Cestovanie mimo Thajska mi v mojom prípade zachránilo zadok a to doslova. Bangkok a okolie, v ktorom som bývala mali na svedomí, že som bola po štyroch mesiacoch ľahšia o 6 kíl. Vďaka výletom ktorých bolo veľa, som tak často a minimálne na dĺžku víkendov cestovala mimo mesto. Na výletoch som tak doháňala zameškané, robila si zásoby jedla ako škrečok a nevedela sa dojesť tých fajnotiek v turistických miestach, ktoré som naštívila. Aj o tomto je cestovanie! O nechcených diétach, ktoré možno raz za čas nezaškodia ale veru, že za nič nie som tak vďačná ako za mňamky ktoré momentálne papám na Bali….
O tom Vám ale napíšem o par príspevkov neskôr. Zatiaľ sa majte pekne a ja sa čoskoro znova hlásim na príjme.
S láskou,
J.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára