University Cultural Day

Najkrajšia odmena po prvom školskom týždni na nás čakala asi hodinku cesty za Bangkokom. Návštevu thajskej tradičnej dediny si pre nás pripravili naši koordinátori z STIU, ktorí sa o nás starali po celý 4 mesačný pobyt. Tak hurááá poďme výletovať!

Bola sobota skoré ráno keď sme poslušne nastúpení pred ubytovňou označkovaní v školských tričkách Stamford STIU čakali na autobus. Cesta zbehla rýchlo aj vďaka našej šibnutej partičke a asi milión hrám, čo sme po ceste hrali. Veď keď školský výlet tak so všetkým!

Mapka celej dediny Sampran Riverside

Sampran Riverside

Na mieste na nás už čakala nastúpená v pozore celá thajská dedinka zahalená v oblaku skvelej vône miestnej kuchyne plná šikovných tetušiek, pomaľovaných a zdobených tanečníkov a hlavne talentovaných ľudí, ktorí ešte nezabudili svoje vlastné remeslo. Dopredu sme vedeli, že máme pripravený program na celý deň, ale o detailoch nepadlo ani slovo takže po zverejnení programu nastal moment prekvapenia.

Zbieranie ryže vyzerá takto

Aký program na nás čakal:

• Bamboo dance
• Thajský box
• Keramika
• Výroba ozdobných dáždnikov
• Výroba bavlny a následne textilu
• Výroba bylinkových mixov a spracovanie chilly paprík
• Pestovanie a spracovanie ryže
• Rýchlokurz varenia thajského pad thai a thajských palaciniek
• Starostlivosť o slony ako kŕmenie, čistenie, kúpanie

Bamboo dance

Dopoludňajšia časť dňa bola pomerne akčná a posúvali sme sa tak každých pár minút od stanovištia k stanovišti. Keďže mám už nejaké tie roky za sebou odtancované a celá moja puberta bola jedna veľká párty, tak ma najviac bavil hneď prvý na zozname, Bamboo dance! Bamboo dance spočíval v tom, že na zemi sedeli traja a traja ľudia naproti sebe. Medzi nimi boli položené bambusové tyče dlhé asi tri metre, ktoré držali v rukách. No a tak ako sa údavalo tempo tlieskaním ostatných ľudí tak oni buchali striedavo tyčami o zem a posúvali nimi pár centi nad zemou. Úlohou nás ako tanečníkov bolo preskakovať tie tyče, čo na začiatku bola brnkačka, ale so zrýchľujúcim sa tempom som mala čo robiť, aby som to uskákala. Po asi 15 minútach Bamboo dance sme boli všetci príjemne zadýchaní a celkom nepríjemne doráňaní. No schválne či si viete predstaviť ako asi bolí dostať bambusovou tyčou do členku?! Napriek tomu to bola mega fun a po našom trapošení nám domáci ukázali ako sa to naozaj tancuje s krásnou eleganciou a ešte úsmevom na perách. TU prikládam ukážku z netu ako to má vyzerať, tá naša verzia nebola úplne zverejniteľná. :D

Miestne babe krásne

Po troche pohybu sme sa cez kurz thajského boxu, kde sa chlapci predvádzali a hladkali si ego jeden za druhým dostali až ku keramike a kulinárskemu umeniu. Tkáčsky stroj si pamätám ešte z môjho detstva, čiže pre mňa to žiadna novinka nebola, ale super zážitok a osvieženie spomienok. Fakt, že to tetám šlo úplne ako po masle a za pár minút nám utkali koberček tak to asi spomínať ani nemusím.

Kung fu panda krížená s nindžou

Ďalšia pre mňa nezabudnuteľná časť bola, tá kulinárska. Ten moment keď nám ujo začal postupne vysveľovať detaily o výrobe bylinkových zábalov, ktoré sa používajú na masáže až po výrobu chilly prášku tak som ani nedýchala. Nasávala som každú info a mala sto chutí si to všetko zapísať a natočiť aby som si doma raz mohla otvoriť vlastný thajský salón a nechodiť do tých hrôz na václaváku, kde chudák rybky okusujú ľudom nohy vo výkladoch. Tak možno raz! Po tomto zážitku a omámení výparmi z byliniek sme sa presunuli k vareniu. Čo to je pad thai som už tušila, veď som bola v Thajsku dva týždne a na našej ulici kde sme bývali to bolo len o thajskom jedle, ale že ako presne sa to varí? Tak sa úkažte! Recept nebol až taký zložitý ako to dochucovanie to tam proste nasypali jedno korenie, druhé, pokvapkali niečím a ja už bola stratená. Po pár minútach nám na stole pristáli cestoviny pad thai ochutené strúhaným mangom a posypané drtenými arašidami. Recept tradičných thajských cestovín, ktorý sa dá prispôsobiť  aj vegetariánom pridávam TU.

Ujo bylinkár nam vysvetľoval ako vyrábajú zábaly, ktoré sa používajú na masáže

Slony? Už budeme kŕmiť slony?!

Každá malá princezná sníva o tom, že raz bude mať svojho vlastného psíka, škrečka, papagája, koňa...no ja by som chcela slona! Jasné ťažko sa to ustajní, veľa žerie a možno by chodiť po Košiaich/Prahe na slonovi nebolo úplne praktické. Ale aká frajerka by som bola?! Slona síce stále nevlastním (pracujem na tom), ale Thajsko mi splnilo aspoň to, že príležitostí si ho pohladkať, pomojkať, nakŕmiť bolo za tie mesiace života tam neúrekom. Počas kultúrneho dňa sme dostali podrobné inštrukcie ako sa k sloniemu zázraku správať a tiež som sa dozvedela zopár zaujímavých informácii.

Toto je láska!

Vedeli ste napríklad, že:

• slon je najväčší suchozemský cicavec a dožíva sa až 70 rokov
• gravidita u slona trvá až dva roky a “malé” sloníča pri narodení váži cca 100 kíl
• slon počuje volanie druhého slonieho kamoša až na vzdialenosť 10km
• slony sú jediná cicavce okrem človeka čo majú bradu a mne sa zdá že sa na tento svet vkuse usmievajú

Kultúrny deň v Sampran Riverside sa blížil ku koncu a ja som mala energie za štyroch. Thajskí ľudia sú najviac usmievavé duše aké som kedy v Ázii stretla a asi nie nadarmo sa hovorí Thajsku “Land of smile”. Milujem ľudí, ktorí sú pozitívni a usmievaví a ktorí ma vedia nabiť energiou. Tento deň mi veľa dal a nielen, že som hneď na začiatku štvormesačného pobytu, ktorý ma čakal pochopila históriu a kultúrne súvislosti o krajine, ale ešte som aj mala energie, že by som ňou mohla platiť v obchode. Ak teda niekedy budete vyletovať v Bangkoku a omrzí Vás táto “vôňa veľkomesta” tak vrelo odporúčam zájsť si do Sampran Riverside a doslova pričuchnúť z blízka thajskej kultúre. Pre mňa nezabudnuteľný deň a jeden z kategórie tých, čo si chcem pamätať navždy!   

S láskou,

J.