Holááá z domova

Ahojte kamaráti!

Po dlhšej pauze sa znova hlásim a tento krát z Prahy. Asi sa čudujete, kde som tých pár dni bola, no ja som toho stihla toľko čo niekto nedá ani za rok. Tak, ale po poriadku.

Kto uhádne, kde to je fotené? :)

Kuala Lumpur

Poďme pekne späť v čase na 5.1. kedy som priletela uplakaná spuchnutá škaredka do Kualy Lumpur za Peťou. V Kuale som strávila pár dní, no nebola som tam po prvý a asi ani posledný krát, takže hlavné pamiatky už mám dávno zmáknuté a už sa aj trochu orientujem v priestore. Na začiatok musím povedať a uviesť veci na správnu mieru, že niesom rasistka a iné rasy a náboženstvá mi nerobia najmenší problém a rešpektujem ich, veď predsa len som posledný rok ja tá "prisťahovaná" v cudzích krajinách, takže neni o čom. Ale, je tu to ALE v prípade Kualy Lumpur a môj nie úplne geniálny dojem z tohto miesta. Kamarátka Peťa býva na predmestí KL, kde sa pohybuje a žije prevažne komunita ľudí z Afriky, Indie a arabských zemí. No a tak sa mi na dennej báze stávalo, že kamkoľvek som sa pohla či už sama alebo o to viac ak s Peťou boli sme stredobod pozornosti. Na každom kroku na nás niekto pozeral, pískal, kričal, autá zastavovali, taxikári pokrikovali a vrchol bol, keď mi zastavil autobus a pán šofér mi niečo veľmi dôležité kričal z okna zatiaľ, čo celé osadenstvo busu pozeralo. Taký ten blbý pocit, ktorý Vám nieje príjemný a na ktorý si asi nikdy nezvyknete. Ak si myslíte, že som chodila výstredne oblečná, zmaľovaná alebo nebodaj na opätkoch, tak ste na omyle. Seriózne som sa snažila byť škaredé káčatko, aby som tú pozornosť nejak odvrátila, no nič nepomohlo. Peťa sa zo mňa len smiala, že ona si na to už zvykla, no mne to naozaj nerobilo dobre. Vypadnúť preto do centra KL bolo ako vykúpenie, pretože tam bolo samozrejme milión turistov z rôznych kútov sveta a boli sme tak len súčasť davu. Po prvý krát som bola rada za to, byť len jedna z milióna rybiek v mori. :)

Jediná fotka schopná zverejnenia, aj keď ... :D

Singapur

Z KL sme si dali víkend v Singapure, kde som ja už bola milión bilión krát, ale pre Peťu to bolo tenkrát poprvé. Bolo mi cťou byť jej sprievodca a poukazovať jej všetky moje tajné kúty tejto betónovej džungle. Tie iskričky v očiach stáli za to a ja som sa len utvrdila v tom, že Singapur má naozaj niečo do seba. Stihli sme prejsť všetky podstatné štvrte, okukať čo majú nové miestne prostitútky a gejoši lebo sme bývali v hoteli vo veľmi vychýrenej štvrti Geylong a hlavne sme si stihli dať pivko na 33. poschodí mrakodrapu s najkúzelnejším výhľadom na celé mesto. No a keďže všetko krásne sa raz končí, tak aj v tomto prípade prišiel na psa mráz a to doslova. Letela som po týždni na cestách domov. Bŕŕŕŕŕŕŕŕ!

Na zdravíčko a do dna (pivko za 17 SGD, no nekúp to!)

Singapur ahóój!

S Pepkou Wild :)

Praha Košice Praha a tak dokolečka dokola

Cesta zo Singapuru bola jedna komédia. Letela som najprv do Dubaja, kde som chytila ako prísediacich  happy tree friends z ČR, ktorí si dokazovali nedokázateľné na tom ako ma veľmi idú baliť. Po pár minútach (čo sme sa ešte ani nestihli odlepiť zo zeme) vypili pol baru a potom to začalo. 

Kamarát č.1 na moju adresu: "Hmmmm, pekná buchta!" Kamarát č.2 na to: "Ajóóó vážne!" Kamarát č. 3: "Asi bude zo severu!" Dodnes som sa nedozvedela, aký sever mysleli ale každopádne hra na "Vôbec Vám nerozumiem len sa tupo usmievam a v duchu si myslím svoje" mi trvala až do Prahy. Práve tu nastal ten moment, kedy sa o mne rozprávali už priamo predo mnou lebo stále nevedeli, že im po celý čas rozumiem a vtedy som dvihla mamke telefón v rodnej ľubozvučnej slovenčine a chlapci zrazu menili všetky farby dúhy v tvári ako im bolo trápne. Som zlá viem, ale toto by som si natočila ak by to šlo! :D Prestupovala som v Dubaji na lietadlo do Prahy, ale ešte predtým ma tam čakala 8 hodinová prestávka a 3 verejné Mmmmmmmm modlitby pustené rozhlasom na celé letisko. Ach ach, len seriálový maratón a horúca čokoláda mali na svedomí, že som to zvládla a konečne sa dočkala lietadla smer Praha.

Do Prahy som priletela jak taká pani z Honolulu v konverskách a mikine a modlila sa nech nieje dva a pol metra snehu a mínus 67. Nebolo. Snehu bolo tak na jedneho mini snehuliaka, pršalo a bolo len okolo nuly. Že či mi odmrzol zadok?! ÁNO PROSÍM. Rýchly presun do centra kde som sa hneď prebrala z toho šoku, že už niesom v Ázii, pretože tie negatívne kyslé tváre všade boli na privítanie ako facka. 

Trošku snežilo

Výhľad z lietadla kdesi nad Tbilisi, ani oko som nezažmúrila celý let z toľkej krásy

Mother nature! Nádhera šílená :)

Košice

Po pár hodinovej čakačke v Prahe hneď po prílete a po tom čo som si pomojkala moje najbližšie pražské dušičky som už unavená na smrť sadala do vlaku smer metropola východu. Nočný vlak ma dopravil do Košíc a vypľul ráno niečo pred 7 na stanici. Doma! Doma po 4 mesiacoch. Pocity? Chcelo sa mi stále usmievať. Áno som svetobežník, milujem cestovanie a doma som momentálne na troch miestach (Košice, Praha a Bali), ale ten ozajský domov, kde som vyrastala a kde mám stále moju základňu a detskú izbičku je v Košiciach. Po 45 hodinách na ceste, kedy som použila všetky dopravné prostriedky, prekonala niekoľko časových pásiem a vystriedala niekoľko krajín som konečne vybozkala mamku a moju sestru, ktorú som nevidela rok. Unavená s kruhami pod očami až po bradu som odpadla do postele a spala večnosť. 

Po prebudení následovalo pár dní so sestrou a jej snúbencom, s ktorými som si užívala každú chvíľku lebo sme chceli dohnať zameškané. Vydali sme sa na výlet do Tatier, obehali kamarátov a ich prírastky miminkovské, absolvovali pivká, čajíky a mali sa proste skvele. 

Štrbské pleso a jedno na zdravie 

TOTO! Ešte nebol deň odkedy som doma aby som nemala syr...smažený, grilovaný, nakladaný, och

Praha

Doma som sa teda stihla ohriať, povenovať sa sestre a už aj sme sa lúčili a smerovali si to znova každá na iný kus sveta. Sestra so snúbencom k ním domov na Cyprus, kde žijú a ja do Prahy plniť povinnosti. V Prahe som teraz 5 dní a mám za sebou dve skúšky v škole, jedno tetovacie poobedie, kedy som si konečne potykala s mojou veľkou múzou Duhovkou (sleduj jej IG, ak ešte nesleduješ na Duhovka) a dala si urobiť polovičný rukáv tradičnou handpoking metódou no a stihla tiež obehať podstatnú časť mojej Praha crew. Som vďačná za to ako sa mám a akých ľudí mám okolo seba, veľmi si to vážim že aj keď v ČR už nežijem mám sa sem za kým vraciať.

Student mode ON

Stretnutie s Dúhou, krásnou, talentovanou ženskou.  No a to, čo ma v ruke nieje vidlica na háčkovanie, ale ihla ktorou mi pod kožu ručne vpichovala farbu pár hodín :)

Tadáááááám! 

Čo ma čaká najbližšie dni?

Skúšky skúšky a ešte raz skúšky. Stále mám na konte viac skúšok predo mnou ako za mnou a tak sa deň za dňom učím a snažím sa zamakať čo najviac, aby som už mohla len chillovať a venovať sa kamarátom a rodine. Návrat na Bali sa pomaly ale isto blíži, tak nech odletím s čistým štítom. Najbližšie dni si dám znova kolečko z Prahy do Košíc, pretože tam mam jeden restík v podobe Lenky. Jednej z mojich BFF, s ktorou som sa nevidela slušne dlho! Tiež máme pred sebou jedno srdcervúce lúčenie, pretože nám ďalšia členka nášho gangu Erika bude odlietať do Afriky učiť, ale o tom potom. No čo človek narobí, ak má všetky kámošky úspešné a inšpiratívne duše. :)

Doma a moje pozdravy z ciest, ktoré mamke už pár rokov nosím

Ahoj!

Čo Vás čaká v ďalšom príspevku? Jedna pre mňa špeciálna destinácia, v ktorej som oslávila moje 25. narodeniny. Kambodža. Miesto na zemi, ktoré mi za dva týždne pobytu tam dalo toľko, čo mi nedala žiadna vysoká škola a žiadna práca. Napriek tomu, že som tam pôvodne šla učiť ja, oni mňa naučili a dali mi toho omnoho viac. Trpezlivosť, pokoru, vážiť si to čo mám a byť vďačná za život, ktorý žijem. Viac o mojom pobyte v sirotinci v Siam Reap už čoskoro.

Majte sa krásne a majte sa radi!

S láskou,

J.