Som živým dôkazom toho, čo všetko sa dá stihnúť behom jedného 24 hodinového dňa. Veď ešte v nedeľu večer som bola na paddle boarde v nádhernom raji s názvom Nusa Lembongan, kam sme sa presunuli po objavovaní krás Nusa Penidy a už o deň na to v pondelok som zápasila v nemocnici s vírusom Dengue. Výlet na ostrovy sme zorganizovali ako malé prekvapenie rodičom môjho priateľa, ktorý nás prišli na Bali navštíviť až z ďalekých Litoměříc. Po štyroch akčných dňoch plných slnka, plážovania sa, šnorchlovania, výletov a rôznych iných zážitkoch som logicky mojej podivnej únave a bolesti hlavy nepripisovala veľkú váhu. Opak bol však pravdou.
Keď je rozdiel medzi fotkami len 24 hodín
Raz si hore a raz dole
Prvé príznaky Dengue
(Deň 1.)
V nedeľu sme sa vyčerpaní po celom dni vybrali na skvelú večeru do jednej z našich obľúbených reštaurácii na pobreží Lembonganu a najedli sa do prasknutia. Po návrate na apartmán som sa unavená osprchovala a ľahla si po celom dni do postele. Prvým podivným javom, ktorý som na sebe začala pozorvať bola bolesť hlavy a svalov. Nepríjemna svalová bolesť, ktorá sa prejavovala najmä v dolnej časti crhbtice (oblasť krížov), na rukách a brušných svaloch. Stále som si ale myslela, že som to s tým paddle boardom len prehnala a že sa z toho proste vyspím. Na druhý deň ráno nás už mala čakať posledná kúpačka v mori a potom na obed loď naspäť na Bali.
Po prebudení mi bolesť svalov neustupovala práve naopak bola ešte horšia. Dali sme si preto raňajky a rozhodli sa ísť váľať sa k bazénu a počkať tam až do odchodu lode. To už mi začala postupne nabiehať horúčka, ktorú striedala po chvíľke zimnica. V 30 stupňoch som tak mala husiu kožu až za ušami, nával tepla ako žena v prechode a k bolesti svalov sa pridala aj nechuť do jedla. Doslova som odpočítavala hodiny do príchodu lode a stále verila v to, že mám len blbý úpal.
Cesta do nemocnice na krvné testy
(Deň 2.)
Doobedie som prespala na lehátku a cestu loďou späť na Bali prežila len vďaka hektolitrom vody. Domov sme dorazili poobede a ja som v sekunde trielila do ľadovej sprchy, ktorou som sa snažila zbiť si horúčku. Zimnica, bolesť hlavy a svalov ma neopúšťali a to už som teda začala seriózne googliť, čo som si to asi za suvenír priniesla z výletu. Kamarátka Mimi žijúca už nejaký ten rôčik na Bali ma cez správy ubezpečila, že mám na 100% Dengue, pretože si tým prešla už aj ona a že mám okamžite páliť do nemocnice. Spacifikovala som teda poisťovňu, že mám podozrenie na Dengue a už ma priateľ niesol do taxíka smer nemocnica.
Do nemocnice som došla v hrôzostrašnom stave, nahlas som predýchavala, v hlave mi dunelo, čelo horelo a aj cez moj panický strach z ihiel som si okamžite pýtala nejaké lieky proti bolesti do žily.
Doktor mi spravil odber krvi, napichol infúziu s liekmi proti horúčke a nechal ma v kľude čakať na výsledky krvi.
Testy v nemocnici nedopadli až tak zle ako som sa ja osobne cítila a hladina trombocytov, ktorá je pri Dengue najviac strážená hodnota stále vykazovala krásnych 176 (norma je 150-400). Takže ma pán doktor ukľudnil, pohladkal po rozpálenom čele ako malé dievčatko a poslal domov dobre sa vyspať s rozsudkom, že telo s niečim bojuje, ale nevedno s čím.
Jedným slovom sme mali na izbe jednu veľkú párty :)
Dobrý deň, práve ste sa stali hrdou majiteľkou vírusu Dengue
(Deň 3.)
Tak som sa vrátila trošku utlmená liekmi z nemocnice a konzultovala môj stav s doktorkou z poisťovne s ktorou sme sa zhodli, že na druhý deň si radšej nechám spraviť ďalšie testy. Na druhý deň ráno som teda slabá ako muška už ledva stála na nohách a bolo mi jasné, že sa príznaky nezlepšujú, ale zhoršujú. Stále ma trápil prázdny žalúdok (presne 24 hodín som už nič nejedla) a obrovská nechuť do jedla. Poisťovňa mi zabezpečila odvoz no nemocnice a tak som si kolečko vyšetrení z minulého dňa zopakovala. Jediný rozdiel bol snáď “len” ten, že som na výsledky testov krvi nečakala 40 minút s napichnutou infúziou na lehátku, ale nechali ma na príjme na kovovej stoličke zvíjať sa v bolesti vyše dvoch hodín! Urgovala som, čo som mohla aby mi tie výsledky už oznámili a určili ďalšiu liečbu, pretože som si bola istá že ide do tuhého a moje telo práve bojuje s riadnym svinstvom.
Po dvoch hodinách ma na chodbe už zvíjajúcu sa v horučke našiel pán doktor, s ktorým som sa už poznala a okamžite nariadil hospitalizáciu s prepuknutým vírusom Dengue v tele. Výsledky krvi totiž ukázali pokles hodnoty trombocytov zo 176 na úbohých 77!!!
Prvá úľava nastala až keď ma z chodby presunuli na pohotovosť na príjem a napichli do žily nejaké oblbováky na bolesť a druhá úľava až v momente keď sa vo dverách pohotovosti zjavil môj priateľ.
Na izbu na piatom poschodí nemocnice Siloam Bali ma z príjmu na pohotovsti previezli po dlhých nekonečných 6 hodinách čakania, kedy si administratívu vymieňala poisťovňa doma, ich pobočka v Jakarte a moja nemocnica, v ktorej som ležala. Celková doba čakania od momentu čo som prišla do nemocnice na test krvi, čakala na chodbe na kovovej stoličke, ležala na pohotovosti s infúziou a bola prevezená na izbu trvala spolu 9 hodín. No halelujah dočkala som sa a neskoro večer už prispatú ma previezli na izbu číslo 5047 na piatom poschodí.
Túto mňamku, ktorá mi nesmela chýbať ani v nemocnici som Vám už predstavovala aj na blogu TU
Ani jednej žile na rukách som neostala nič dlžná
(Deň 4.- Deň 7.)
V momente keď som sa na štvrtý deň mojej choroby prebudila na izbe a rozlepila som oči na hodinkách bolo tesne po 6 ráno a mne už sestrička vysvetľovala kde mi akú ihlu pichá a aký odber krvi robí. Znova pripomínam, že aj keď som potetovaná a proces tetovania si doslova užívam klasická ihla, krv a jej odber mi spôsobujú mdloby a pocit nevoľnosti. Nasledujúce dni dostali celkom slušný harmonogram, počas ktorého sme všetci spoločne bojovali za moje uzdravenie. Rána sa vždy začínali medzi 6 a 7 hodinou odbermi krvi na testy hladiny trombocytov, vpichovaním oblbovákov proti bolesti a raňajkami až do postele. Prísne ma sestričky strážili a chodili kontrolovať kvôli vysokej šanci vzniku spontánneho krvácania, keďže má človek nízkym počtom trombocytov spôsobenú veľmi riedku krv. Priebeh vírusu Dengue bol u mňa ukážkový ako z encyklopédie, takže mi hladina trombocytov klesala deň za dňom až sme sa na šiesty deň dostali na kritických 28. To bolo minimum čo som dosiahla a od toho dňa už mi znova začali narastať. Z nemocnice som bola nakoniec prepustená z výsledkom 89. Horúčka mi klesla asi po piatom dni choroby a postupne ma opúštali aj duo bolesť svalov a hlavy. Od toho šiesteho dňa som sa znova začínala cítiť ako človek, došla som si sama do sprchy, začala som jesť a jedinú starosť mi robil len kožný sprievodný jav Dengue a to šialené virážky všade po tele s neskutočným nutkaním škriabať sa. Prvé vízie prepustenia ma do domáčej liečby boli stanovené na sobotu a tie sa nakoniec aj naplnili.
Aaaaaauč
Liečba ukončená a ďakujeme za spoluprácu
(Deň 8.)
V sobotu som od rána po výsledkoch testov ešte čakala pár hodín na izbe na výmenu správ a oficiálne zatiahnutie môjho dlhu voči nemocnici poisťovňou. Prepustili ma v sobotu poobede a ja ľahšia o nejaké to kilko na váhe, o nejaký ten milión IDR na účte a so žilami rozpichanými skrz na skrz šla konečne na čerstvý vzduch.
Sobotu som celú preleňošila v posteli a nedeľu som si po prvej noci mimo nemocnice a skvelých raňajkách odbehla už do nemocnice len na posledný test krvi a kontrolu. Po tejto kontrole a konzultácii s pánom doktorom sme moju liečbu ukončili a dohodli sa s poisťovňou, že mi dáme ešte dva dni na zotavenie sa na zemi a potom môžem letieť domov. Pri unáhlenom pokuse o let lietadlom totiž pacientovi hrozí spontánne krvácanie do mozgu. Preto môj pôvodný let plánovaný na návrat do Európy prepadol a ja som si pobyt na Bali nechcene predĺžila.
Vybavenie nemocnice, strava a úroveň doktorov
Nemocnica Siloam v Denpasare je medzinárodná nemocnica na veľmi vysokej úrovni. Priznám sa, že síce niesom vymetač doktorov a naposledy som v nemocnici bola ani nepamätám, takto nejako si jednu nemocnicu na úrovni predstavujem. Všetko čisté, voňavé, moderné, doktori hovoriaci po anglicky a až na siahodlhé čakanie na administratívu mám na to celé len pozitívne spomienky. Dvojlôžkovú izbu s vlastnou kúpelňou som si zdieľala s Veronikou, s ktorou sme sa prvý deň bavili anglicky, kým sme došli na to že ja som zo SR a ona z ČR. Srandičky, ktoré sme si spolu zažili boli jedna veľká pridaná hodnota celej mojej choroby. Tak ju týmto pozdravujem a pozývam na jednu omeletu so zemiakmi. :D Prečo omeletu so zemiakmi? Pretože od prvého dňa kedy sa s nami nutričná poradkyňa rozprávala o našich obľúbených jedlách sme dostávali dookola len s malými obmednami 3x denne to isté. Veronika omeletu alebo rybu so zemiakmi a ja tofu s brokolicou. No sťažovať sa na jedlo nebudem, pretože nám to vždy dopĺňali ovocnými džúsmi, čerstvým ovocím a šalátmi. Doktor mi bol pridelený jeden od momentu príchodu v prvý deň na pohotovosť až po prepustenie a ten sa o mňa staral a chodil na konzultácie každý deň. Angličtinu mal na skvelej úrovni a očividne som nebola ani jeho prvá pacientka s Dengue, takže vedel o čom hovorí.
Nemocnica sa starala ako najlepšie vedela a návštevy nosili darčeky od výmyslu sveta :)
Food porn level nemocnica :)
Celkovo by som úroveň nemocnice so všetkým hodnotila nadštandardne a myslím, že by Siloam na Bali strčil najmä vybavením nie jednu slovenskú nemocnicu do vrecka.
V závere postu by som Vás ešte chcela varovať, že ak práve ste alebo ste boli v krajinách so zvýšeným počtom nakazených komárov Dengue vírusom a pozorujete na sebe príznaky choroby, ktoré som popisovala vyššie, tak prosím neváhajte ani minútu a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc!! Vírus Dengue nieje žiadna sranda, neexistuje proti nemu prevencia a ani sa nedá stanoviť konkrétny liek ktorý by ho liečil, preto je stále považovaný za smrteľný!!! Neberte svoje zdravie na ľahkú váhu, používajte repelenty a v prípade príznakov šup do nemocnice. Zdravie máte len jedno tak si ho strážte ako oko v hlave.
Ak tento príspevok bude čítať moja milá imunita, tak by som sa jej oficiálne chcela poďakovať za geniálny výkon v poslednom týždni môjho života! To, že ma znova podržala jej nikdy nezabudnem a tak ako doteraz sa o ňu budem pekne starať, pretože mi doslova zachránila zadok!
Happy monkey keď som už odpočítavala minúty do prepustenia
Krásny deň a take care!
S láskou,
Juli :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára