streda 15. júna 2016

Oslavujem moje prvé výročie vo vzťahu s Bali

Je to už rok čo si pri definícii môjho “doma” ako prvé predstavím pláž, more, palmy, kokosy a ryžu! Kilá ryže! Tieto dni je to totiž presne rok čo som ruch a smrad veľkomesta vymenila za raj na zemi a presťahovala som sa z Bangkoku na Bali. Moje malé výročie tak veľkej životnej udalosti. Oslavy sa budú konať presne za dva týždne, kedy sa vraciam domov na prázdniny zo Sumatry, kde sa momentálne nachádzam. Dnes by som sa tu, ale aspoň s Vami chcela podeliť o moje pocity a highlighty prvého roku života na Bali.

O tomto je Bali...kultúra
...príroda a rýžové políčka
...neuveriteľné pláže!

Welcome to Bali

Oficiálne sťahovanie na Bali prebiehalo hladko ako po masle. Predsa len som so sebou mala jeden jediný 30 kilový kufrík, v ktorom je zbalený celý môj svet a s ktorým tak nejak fungujem už rok a pol na cestách. Sťahovala som sa s mojim priateľom do domčeka, ktorý sme si len pár týždňov predtým vyhliadli počas našej dovolenky na Bali. Domček sa nachádzal v meste Canggu na západnom pobreží ostrova. Skvelá lokalita pre život expata, kde Vám nič nechýba a všetky životné štandardy western štýlu (nemocnice, doktorov, obchody, reštaurácie, športové centrá) máte na dosah do pár minút. Za nás jednoznačne aj po roku, čo sme tu hodnotíme Canggu ako TOP miesto na život na Bali a síce sa tieto dni sťahujeme do nového, mesto Canggu bude našim domovom aj naďalej. 


Náš starý známy Surf House Bali

Toto je Honda, zoznámte sa

Čo sa týka kultúrneho šoku, tak ten už bol o čosi väčší. Napriek tomu, že som na Bali pred sťahovaním už pár krát bola, vždy šlo len o dovolenku a užívanie si života turistu. Článok z mojej prvej dovolenky na Bali som písala už trošku dávnejšie, ale odkaz nájdete TUPrvý a pre mňa neaktívneho šoféra auta aj dosť veľký šok bolo naučiť sa jazdiť na motorke. To som zvládla asi za 10 minút a potom už mi len stačilo vedieť zvládať tu šialenú premávku. To sa učím dodnes. Ako pamiatku na tieto prvé dni na motorke mám jazvy na kolenách po havárií, ktorú som absolvovala a zrovnala tak jeden lokálny warung so zemou. Všetci sme to prežili a ja a moja červená Honda 125 brázdime ulice aj naďalej. 


Zdravo a chutne

“A čo tam ako budeš jesť?!” sa ma pýtala moja rodina doma. No o tom, že mi Bali a miestne kulinárske špecialitky naozaj sedia som ich všetkých presvedčila až po pár týždňoch, kedy som konečne začala naberať v Bangkoku stratené kilá na váhe späť! Jedlo je pre mňa na rebríčku hodnôt kdesi tesne za dýchaním a dobré jedlo tesne za mojim priateľom. Milujem zdravú kuchyňu, čerstvé ovocie a zeleninu, džúsy, šaláty a ako dlhoročný vegetarián som sa konečne v nejakej kuchyni našla! Až na pár ich mäsových foodporn zážitkov, nad ktorými ohŕňam nos, môžem hrdo prehlásiť že mi na Bali chutí snáď všetko. O tradičných jedlách, ktoré nájdete na menu každej reštaurácie som písala článok TU, tak mrknite na to. Malé varovanie je, že potom zaručene dostanete obrovský hlad. :) 

Raňajky u Tiffanyho! Teda konkrétne u Jirky v Coffe n Oven Canggu
Na obed GadoGado šalát s arašidovou omáčkou
Večera v Betelnute a všetko co dum dal

Highlighty roku Bali

Na Bali nájdete všetko čo Vám len (ne)napadne a preto si príde na svoje každý. Potápač, jogínka, surfista, lovec historických pamiatok ale aj profesionálny plážový povaľač. Mňa si ostrov získal magickou prírodou, ľuďmi, vyššie spomínaným jedlom a životným štýlom, ktorý k tomuto raju na zemi patrí. Pridávam Vám tu zoznam za mňa TOP #takebacktime zážitkov, ktoré som na Bali za minulý rok zažila.

Kde bolo tam bolo narodilo sa mi dieťa. Také čo v noci neplače a nekričí. Koncom roka 2015 sme totiž na Bali vytvorili projekt GadoGado.cz, ktorého cieľom je vyrábať #animalfriendly módne doplnky, podporovať lokálnu komunitu ľudí a preniesť moju módnu inšpiráciu z ciest po svete do hmotných kabeliek a tašiek. Chceme tak priniesť aj Vám domov kúsok raja a pre mňa najväčšia pocta je ak naše produkty potom brázdia slovenské a české ulice. Pre viac info sleduj náš web, FB a IG a už sa ma nepýtaj čo na tom Bali vlastne robím, ale radšej nás podpor nákupom. :)

Poctivo a ručne vyrábané Kabelky Crossbody
Naše najkrajšie modelky a koláž z rôznych fotení :)
Praktický obal na kreditky alebo vizitky, samozrejme z umelej kože

  • Ogho Ogho+ Nyepi

Neskutočná energia jednej noci, kedy sa všetci démoni, duchovia a všetko zlo vyženie do ulíc a následne po pochode upáli. Oslavy spojené s príchodom nového roka, ktoré hneď na druhý deň strieda Deň ticha tzv. Nyepi day. Slávnosť, ktorú nezažiješ nikde inde vo svete! Autentickosť môjho milovaného Bali, ktorú som bližšie popisovala v článku TU.

Démoni z Ogho Ogho slávnosti 

  • Mount Batur

Koľko aktívnych sopiek si v živote zdolal? Ja dve, ale táto druhá sa mi počíta viac, pretože som kvôli nej obetovala spánok, zdrela si topánky, nechala sa okradnúť opicami a dokázala si že všetko čo chcem môžem dosiahnuť. Mount Batur bol môj sen riadne dlhú dobu a tak som si ho konečne splnila! V prípade, že sa na Bali chystáš a zvažuješ aj ty absolvovať tento výstup tak Ťa srdečne pozývam prečítať si článok "10 rád a tipov, ktoré by si mal pred výstupom vedieť" - odkaz TU.

Zničená po niekoľko hodinovom výstupe, ale zmákla som to!

  • Nový rok na Lembongane

Viem viem k oslavám Nového roka predsa patria hory, dva metre snehu, lyže, teplý rum s čajom a lacný ohňostroj kupovaný v Tescu. ALE! Ruku na srdce, kto by si raz za život nechcel dať Silvestra niekde v trópoch s rumom nie v čaji, ale v ľadovo vychladenom drinku?! Za mňa teda určite áno a preto som minulý rok odpálila symbolickú novoročnú petardu na tropickom ostrove Nusa Lembongan. Ostrov, ktorý spomínam v každom druhom poste na blogu, tak veľmi mi učaroval. Pre viac fotiek šťuky (haha) vo vode, ale aj na súši mrkni na môj príspevok o Novom roku 2016 TU.


Lembongan v plnej paráde

  • Raj v Ubude

Ubud je láska, Ubud je Bali. To pravé orechové čo tu príde hľadať každý jeden turista. Rýžové polia, vodopády, opice, batika, skvelá káva a to čosi podivné vo vzduchu čo ťa núti usmievať sa od ucha k uchu. To je Ubud, ktorého som sa ani po stej návšteve ešte neprejedla. Preklik na článok o "5 Must See miestach v Ubude" nájdeš TU.

Toto je Ubud!
Rýžové políčka všade naokolo

  • Bali street moms

Prvý krát ma do tejto organizácie a ich domčeka na stračej nôžke zobral kamarát len ako pomocnú silu na fotenie. No od prvého momentu som vedela, že skôr či neskôr vymyslím spôsob ako túto charitu prepojiť s mojim projektom GadoGado.cz a pomôcť im aspoň takto. Ešte aj teraz keď píšem tieto riadky mám hrču v krku len si spomeniem na maminy a ich drobcov s nie ľahkými osudami. Nebudem sa viac vykecávať, mrkni na príspevok z mojich 26. narodenín, kde som si ako darček od Vás ľudí čo ma čítate priala kúpu náramku, ktorý sme spolu s maminami v centre vyrobili. Odkaz nájdeš TU.

Šikovné ručičky
A už hrdá mamina na svoju prácu

Uff, som seriózne dojatá a to len spomínam na tieto krásne chvíle počas môjho prvého roka na Bali. Každé miesto na svete, ktoré som kedy navštívila mi niečo dalo. Bali, ale vďačím za najviac darov. Samozrejme nejde o nič hmotné, ale o hodnoty, ktorým som sa tu priučila. Myslím, že ľudia čo na Bali niekedy žili, žijú alebo aspoň mali možnosť prísť a zažiť mi dajú za pravdu. Pre mňa je Bali domovom, do ktorého sa vždy rada vraciam a za ktorý som vďačná každý jeden deň. Tak a čo si takto symbolicky želám pri mojom prvom výročí s Bali? Želám si, aby tých rokov na Bali bolo ešte veľa a príbehov o ktoré sa s Vami môžem deliť ešte viac! Veď aj Bali vďačím za to, že Vás tu mám a že ma čítate. 
BALI ďakujem za to že si a robíš ma šťastkom! :)

Senang!
Koniec mojej Rosamunde Pilčerová story, pretože dojmem aj samú seba a to nechceme. Radšej si Vás navnadím na ďalší príspevok, ktorý bude super vtipný a budem písať o lifestyle na Bali. Možno to poznáte z filmov alá turisti v hawajských kvetovaných košeliach a barbie girls fotiace selfíčka v bikinách priamo pred hindu chrámom. Tak niečo na ten štýl pre Vás mám už čoskoro!


Majte sa krásne!
S láskou,
Juli :)

štvrtok 9. júna 2016

10 šokujúcich zvykov života na Sumatre, ktoré Ťa zaručene vyvedú z tvojej comfort zone

Dnes by som Vám chela predstaviť 10 vecí, ktoré som sa počas prvých týždňov života na Sumatre naučila a ktoré ma v začiatkoch riadne šokovali a miestami aj vyviedli z miery. Ide prevažne o činnosti a zvyky každodenného života, zabehané z našich "western" tradícií, ktoré som roky vykonávala úplne automaticky. Nikdy som sa nepozastavila nad tým, že by sa to niekde v inej časti sveta mohlo robiť úplne odlišne. Dokonca ani počas mojich ciest po JV Ázii som sa nestretla s toľkými odlišnosťami ako tu na Sumatre. Zoznam je písaný postupne od najmenej šokujúcich vecí až po tie pre mňa neznesiteľné!
Sumatra v plnej paráde! Výhľad z okna po rannom prebudení :)


1. Elektrina, tečúca voda a internet

Trio bez ktorého snáď ani najchudobnejšia dedinka na konci východného Slovenska dnes už nedokáže exstovať. Na Sumatre úplna normálka, pri ktorej ak nefunguje elektrina automaticky nefunguje ani voda. Na to, že nám tu každý deň nejde minimálne jedno zo spomenutých som si už aj celkom zvykla. Na čo si ale tažšie zvykám, je dopredu myslieť na potrebu mať doma odchytanú vodu vo vedre a nabité všetky moje elektro závislosti. 
Môj názor : Dá sa bez toho krásne žiť. 


2. Pozdrav

V prípade, že sa zdravíte s človekom ktorý je od Vás starší, tak podávate ruku vy ako prvý. Po potrasení rukou, stále držíte tu jeho a priložíte si ruku tej staršej osoby k svojmu čelu a mierne sa ukloníte. Po úklone jeho ruku pustíte a priložite si tú svoju na hruď do oblasti ako je srdce. Je to prejav hlbokej úcty a požehnania o ktoré tú danú staršiu osobu týmto pozdravom žiadáte. Zdravia sa tak napríklad všetky deti z nášho Art Centra s našou “mamkou” Ibu Ade. Ona im týmto dáva požehnanie, aby sa im darilo.
Môj názor : ÁNO! Zdravím sa tak a príde mi to krásny prejav úcty. :)


Pozdrav staršieho človeka


3. Príbor

Pri servírovaní akéhokoľvek jedla sa príbor nepoužíva a jedlo sa je rukami. Po jedle sa ruky umyjú v miske so studenou vodou, ktorá je väčšinou už dopredu pripravená na stole. Stále som si na to úplne nezvykla a jesť napríklad ryžu rukami mi trvá aj polhodinu a po jedle sa potrebujem minimálne osprchovať, pretože som špinavá až za ušami. 
Môj názor : Trénujem! Každým dňom sa zlepšujem a jesť rukami mi ide zo dňa na deň lepšie.

Servírovania obeda na banánovom liste a konzumácia rukami


4. Ryža

Ryža je základom jedálnička a podáva sa ako u nás chlieb ku všetkému. Je jedno koľko je práve hodín a aké jedlo sa servíruje, ryža musí byť vždy na stole. Domácnosť bez rýžovaru v kuchyni neexistuje! Rýža sa podáva ako príloha aj k cestovinám. :D
Môj názor : Stále jej nemám dosť, akurát ak sa Vám bude zdať, že mám na fotkách čoraz šikmejšie oči, budete vedieť prečo!

Náš obed pre 12 ľudí, všímnite si pomer ryže a ostatného jedla :D


5. Súhlas

Všade po svete  sa súhlas spojený s kývaním hlavou odohráva trošku inak. Tu je to podobné ako u nás takže áno je mávania zhora dole a nie sprava doľava. Jediný rozdiel je ale v tom, že ak Vám niekto niečo odkýve akože áno neznamená to, že súhlasí, ale len že Vás počul a rozumel Vám. Aj na základe toho, potom vznikajú celkom vtipné situácie kedy si vy myslíte, že ste sa na niečom dohodli, no druhá strana to úplne tak nebrala.
Môj názor : Pýtam sa stále dookola a overujem všetkými spôsobmi otázok aké mi práve napadajú, či sme si rozumeli a všetko platí.


6. Premávka

Po toľkých mesiacich v Ázii ma už čakanie v kolónach vôbec neobťažuje, ale viem si predstaviť aký šok to tu bol pre spolužiakov z Európy a Pacifiku. Čo je tu výrazne odlišné oproti napríklad Bali alebo Bangkoku, je agresivita za volantom. Vodiči trúbia, nadávajú, sťahujú okienka a pľujú na seba a to presne sú hlavné dôvody, prečo som ja ešte za volant na Sumatre nesadla.
Môj názor : Všetkým vodičom by som najradšej odkázala: "Take it easy a hlave no stress!"

Výhľad z okna a premávka počas objednajšej prestávky


7. Čas

Čas je veľmi relatívny pojem a je to len akási informácia, s ktorou sa nijak extra nenarába ďalej. Ak si s Vami niekto dohodne stretnutie na 7 a príde pred 8, tak Vás má pravdepodobne veľmi rád. :D Čakanie sa stalo mojou najčastejšou činnosťou a denne čakám minimálne 3-4 hodiny niekde, na niečo, niekoho. Hodinky som prvý den založila na spodok kufra a tam aj odpočívajú dodnes.
Môj názor : Bez knihy a hudby nikam nejdem, pretože to je jediný liek ako si spríjemniť čakanie.
Doslova a do písmena WHO CARES!


8. Ochlpenie

Téma možno viac vhodná pre ženy, ale aj muži by si to mali prečítať a vážiť si ako sa my žienky o seba doma staráme! Tu je totiž predstava holenia a depilácie ochlpenia (akéhokoľvek) u žien nepredstaviteľná! Dodnes mám úsmev na tvári keď si spomeniem ako sme 14 dní hľadali so spolužiačkou z Grécka salón, kde by nám vydepilovali nohy. Tie ich prekvapené tváričky keď sme povedali čo chceme. :D Ženy s pár cm chlpami na nohách sú teda úplna normálka. :)
Môj názor : Niesom medveď Grizzly, takže Sumatra (ne)Sumatra v tejto veci si asi nepotykáme. :)


9. Toaletný papier

Toaletný papier je celkovo alfa omega pre nás “western” ľudí. Na Sumatre ho ale hľadať v obchode budete úplne zbytočne, pretože ho tu lokálni ľudia vôbec nepouživajú. Po potrebe vykonanej do tzv. “našlapovacieho záchoda (diera v zemi) ” sa len jednoducho umyjú a opláchnu. Pre mňa veľmi citlivá a nechutná téma, no a nech bojujem akokoľvek, asi si na toto nikdy nezvyknem.
Môj názor : Určite nie! Bez tašky plnej servítok sa nikam z domu ani nepohnem. :)
Bežný pohľad po príchode na WC


10. Mačacie chvosty

Som psí človek a spoločnosť mačiek nevyhľadávam, no je mi ich tu úprimne ľúto. Na Sumatre je totiž zvykom (ako vo veľa častiach Ázie) mačkám už pri narodení strihať chvosty. Po uliciach teda pobehujú stovky túlavych, ale aj domácich mačiek s krátkymi chvostíkmi.
Môj názor : Zakázať okamžite! OKAMŽITE!
Chúďa malé bezchvosté :/

Som prispôsobivý človek a posledný rok a pol som ja ten prisťahovalec v rôznych kútoch sveta, takže sa vždy snažím aklimatizovať a prispôsobiť miestu, kde práve žijem. Niektoré miesta a zvyky ma milo prekvapili a zmenu som s úsmevom uvítala. Na Sumatre sa mi v začiatkoch bojovalo tažšie, no dnes si už viem skoro so všetkým poradiť po svojom a len málokedy ma niečo prekvapí. Zoznam, ktorý som Vám napísala je len malinké percento toho ako inak sa dá žiť a napriek tomu usmievať každý deň na tento nádherný svet! Pretože, ak ma niečo Indonézia naučila tak je to skromnosť, vďačnosť za to čo mám a 24 hodín denne úsmev na perách. Indonézia som do teba!

Krásny štvrtok!
Juli :)

sobota 4. júna 2016

Fashion Show- 3km pochod, litre potu a úsmev stále drží

Niečo veľké sa chystalo a nám to bolo jasné už zo všetkých plagátov rozvešaných našim momentálnym domovom, mestom Padang. Plagáty a billboardy oznamujúce príchod najväčšej Fashion Carneval Show v roku! Veľmi som chcela byť súčasťou toho a preto v momente, keď nám naša “mamka” Ibu Ade oznámila, že nás nasledujúci deň nastajlujú do lokálnych šiat a pojdeme s pochodom mestom kričala som od šťastia. Prípravy zabrali asi hodinu a pol a takto nejako vyzerala moja premena z Juli na Šeherezádu:

Hodina a pol práce a je zo mňa princezná
Moja šikovná stajlistka Panda

Chlacom som trochu závidela, že ich prípravy trvali snáď len 10 minút a najdlhšia časť toho, bolo uviazanie šatky na hlavu. Na nás sa dievčatá z Art Centra pri stajlovaní riadne vytrápili. Myslím, že najťažší oriešok bol make up pre spolužiačky z Pacifiku, ktoré maju snedú pokožku a preto sa vrstvy bieleho púdru nanašali po kilách. Oblečené sme mali ručne šité šaty, z hrubších zamatových materiálov zdobených korálkami a trblietkami a spodná časť kostýmu bol okolo pása uviazaný sarong. Šila ich pani, ktorá ma mini továrničku tu v Padangu a špecializuje sa na tieto sviatočné kúsky oblečenia. Šatky na hlavách sme si zdobili my samé na hodinách ručných prác a šitia. 
S babami pokope

V momente keď sme už všetci vyzerali ako praví obyvatelia Padangu, sme sa presunuli na hlavné námestie na pláži, kde sa konalo otvorenie Fashion Show. Patrične nás tam všetkých privítali a ja som sa hneď presúvala do davu fotiť ostatné módne výstrelky. Vyspovedala som tam aj jednu slečnu, ktorá sa mi sťažovala že má na sebe kostým už dve hodiny a jeho váha je 9 kíl, takže chrbtica plače každou minútou viac a viac. Po otvorení sme sa stali súčasťou pochodu mestom, ktorý mal v celkovej dĺžke niečo cez 3km. Počas pochodu sme mali hlavnu úlohu usmievať sa, mávať a fotiť! Davy ľudí postávali pri ceste a to ste teda mali počuť ten krik a pískot keď sme chodili okolo. Najmä deti nezvyknuté na “bulé” (cudzinec) kričali a nechápali, čo tam v tom ich mestečku robíme. 

Och títo drobci zlatí! :)

Počas pochodu sme mali jednu povinnú zastávku pri porotcoch, kde sa každý účastník pochodu musel zastaviť, predviesť kostým a oni si hneď robili poznámky do hodnotenia. My ako vážení hostia sme hodnotení neboli, ale porota z nás bola aj tak nadšená. Z pomedzi kostýmov som mala svoju favoritku, ktorá to nakoniec nevyhrala, ale aspoň Vám pridávam jej fotku.
Číslo 7- moja favoritka krásna 
Premakané do detailov
V sprievode sa šlo aj s hrdou maminou
Paparazzi všade :)

V cieli na nás čakali všetky naše decká z Art centra s pochvalou a sladkou odmenou. Boli veľmi hrdí na to, že sme ten pochod zvládli a aj keď spotení a zničení došli všetci až do cieľa. Celá show trvala asi 5 hodín a poviem Vám, že mať na sebe po tri vrstvy oblečenia a prejsť v tom niečo cez 3km v 35 stupňových horúčavách, dá riadne zabrať. Prepotení sme boli úplne do nitky, ale ten pocit vidieť lokálnych ľudí ako nám fandia stál za to! 


Ďalší dokonalý zážitok made in Padang za nami a za seba priznávam, že sa mi toto mesto dostáva dňom čo dňom viac pod kožu! :)

Krásny deň,
Juli :)

štvrtok 2. júna 2016

Prežila som zemetrasenie!

Včerajší deň bol mierne náročný, pretože sme sa po dvoch odžúrovaných nociach po sebe zdreli z kože na hodinách tréningu tanca v Art Centre. Práve preto sme sa všetci po večeri stihali do izbičiek a vegetili. To, že nám nefungovala elektrina, netiekla voda a nešiel internet ma už neprekvapilo, ale to čo sa dialo vonku mi teda naháňalo celkom slušne strach. Bola búrka, vietor fúkal ako blázon a ja som až do izby počula rachot stoličiek na terase. Napriek tomu som zaspala ako mimino a zobudila sa až na jeden nie celkom príjemný sen! ZEMETRASENIE!

Mapa centra vzniku a tiež zasiahnuté oblasti

V prvom momente som si myslela, že sa mi len sníva a trvalo mi to dobrých pár sekúnd než môj mozog začal pracovať a ja som pochopila, že to nieje len nočná mora ale realita! Všetko mi to docvaklo až v momente keď mi začali padať predmety v izbe na zem a srdce sa mi rozbúšilo ako blázon.  Hlavou sa mi premietalo všetko možné od scén z filmov v ktorých radili schovať sa pod zárubňu dverí, až po nutkanie zbaliť si na rýchlo emergency balíček najpotrebnejšieho. V skutočnosti som ale ležala schúlená v posteli pritlačená k rohu miestnosti a cítila som ako sa trasiem. Celá akcia trvala asi dve minúty, počas ktorých začali viaceré spolužiačky kričať a panikariť na chodbe. To už nás všetkých naháňali rýchlo sa presunúť a schovať na prízemí, do tzv. safe zóny. V prípade zemetrasení tu totiž majú osvedčené, že po prvom slabšom väčšinou chodí po pár minútach druhé silnejšie. Snažili sme sa ukľudniť, ale nohy sa mi aj napriek tomu, že som sedela na zemi triasli a dievčata stále vyplakávali. Čakali sme asi 20 minút, druhá vlna neprišla a tak nás rozpustili späť do izieb. Škody na budove niesú žiadne, niečo sa porozbíjalo ale hlavné je že sme všetci v poriadku. Sumatra je tiež v ohrozenej zóne čo sa tsunami týka a práve zemetrasenie je jedným z možných spúšťačov, takže sme všetci neskutočne šťastní, že toto zemetrasenie neprivolalo tsunami! 

Zopár faktov o zemetrasení 

Čas vzniku: 5:56 ráno miestneho času
Dĺžka trvania: 2 minúty
Sila: 6.5 Richterovej stupnice
Hĺbka: 50km
Počet obetí: 0
Počet zemetrasení v Padangu za posledný rok: 25
Z toto najsilnejšie: presne pred 3 mesiacmi v tento deň, 2.3.2016 o sile 7.8 Richterovej stupnice

Historicky sa práve na západnej Sumatre datuje jedno z najsilnejších a najviac tragických zemetrasení v Indonézii z roku 2004, kedy bolo zemetrasenie o sile 9.1 Richterovej stupnice a zabilo približne 228 tisíc ľudí. 

Graf rôznych levelov zemetrasenia

Tak ako sa vraví, všetko je raz po prvý krát ale ja za seba môžem povedať, že zážitky tohto typu by som už radšej vynechala! Ešte teraz sa mi trasú nohy a som rada, že sme z toho vyviazli bez akýchkoľvek zranení. Hneď po zemetrasení nás prišiel skontrolovať aj major štvrte Padangu, v ktorej bývame a ubezpečil sa, že sme všetci v poriadku. Týmto príspevkom znova apelujem na to, aby ste si najmä doma vážili to v akej bezpečnej časti planéty žijete a že sa Vám tieto zlé “sny” nedejú 25x do roka. :)

Prajem Vám krajší štart do nového dňa ako som mala ja!

Juli :)

sobota 28. mája 2016

Ako som prežívala kultúrny šok po príchode na Sumatru

Do Padangu sme prileteli z Jakarty pomerne neskoro večer. Nič to ale nemenilo na veci, že sme sa ešte v lietadle všetci prezliekali do formálnych šiat, pretože nás na letisku mala vítať celá oficiálna skupinka ľudí na čele s pani manželkou guvernéra Padangu. Čakala som od toho asi hocičo ale nie, že nás tam bude nedočkavo vyzerať okolo 40 ľudí! Väčšina z nich boli tanečníci a decká z nášho Art Centra Padang, takže nás privítali spevom a tancom hneď po tom, čo nám na krk zavesili batikované ručne vyrábané šatky ako pozornosť. Niečo tak krásne, silné a úprimné ako nadšenie týchto lokálnych ľudí z toho, že sme k ním prileteli som už dlho nezažila. V nemom úžase sme tam stáli všetci 12 statoční a až po chvíľke čo sme vytriezveli z toho šoku na nás doľahli emócie!

Fotiť fotiť sa a fotiť sa! Vždy všade a s každým. Aj to je náplň našej práce v Padangu :)
S krásnou nevestičkou na miestnej moslimskej svadbe

Prvý večer sme strávili s miestnou “high society”, pretože nás hostila pani manželka guvernéra. Hneď po večeri sme sa úplne vyšťavení a unavení konečne presunuli do nášho budúceho domova. No a poviem Vám, že po týždni strávenom rozmaznávaním nás v Jakarte a následne večeri s lokálnou smotánkou bol príchod na toto ubytovanie ako facka! 


Homestay Monna Padang

Sama sebe som sľúbila, že pre dobro veci nebudem o ubytovaní a o tom ako sa tu žije hovoriť a písať na blog minimálne dva týždne. Potrebovala som to všetko vstrebať, aklimatizovať sa a začať tu brať veľa vecí s nadhľadom. Ak by som Vám popísala moje pocity za prvé tri dni bolo by to čosi ako:
  • som snáď jediná beloška na tomto ostrove alebo prečo si ma všetci len fotia??!!
  • na splachovací záchod zabudni, pekne šup na “našlapovačky” 
  • sprcha?! a to je čo zas čo za výmysel? 
  • áno o internete sme tu už počuli, písali o ňom raz v novinách
  • si sa zbláznila, že ideš von len v tielku keď je 36 stupňov??!!

Tak asi takto nejako bojovala moja hlava s realitou, ktorá nastala príchodom do Padangu. Na obhajobu Padangu musím uznať, že som asi riadny rozmaznanec rozmaznaný z Bali! Takže, ak mi po prvý krát niekto ukázal dámsky záchod a ja som po otvorení dverí uvidela dieru v zemi do ktorej sa potreba vykonáva a vedľa vedro s vodou, chcelo sa mi plakať. Vrátila som sa snaď sto rokov dozadu v minulosti? Na čosi ako toaletný papier alebo mydlo na ruky som sa radšej ani nepýtala, hanbila som sa povedať to nahlas. Mojim najlepším kamarátom sa teda stali rôzne dezinfekcie na ruky a vlhčené vreckovky, bez ktorých sa z domu ani nepohnem. Ďalším kultúrnym šokom bola sprcha. Sprchu tu totiž 99% domácností nemá a umývajú sa tak, že majú jedno veľké vedro plné vody a menší hrnček, ktorým tú vodú na seba lejú. 
No a o tom, že som v moslimskej zemi som samozrejme vedela, ale že bude pohoršujúce zájsť si čo len do obchodu kúpiť nanuka v tielku? Hmm okej, rešpektovať to samozrejme rešpektujem, ale zvyká sa mi ťažko. :) 

Moja komôrka :)
Naše ubytovanie je dvojposchodová budova uprostred tzv. “green zone” plnej rodinných domčekov. Ubytovanie je pre našu bezpečnosť dosť ďaleko od pobrežia v prípade možného tsunami, ktoré tu už v minulosti boli vyvolané zemetrasením. Celé druhé poschodie je naše a skladá sa zo spoločných priestorov, terasy, chodby a 14 izieb. Máme každý svoju izbu s vlastnou kúpelňou a zvyšné dve izby sú pre našich “opatrovníkov” z art centra, ktorí sú tu s nami každý deň. Izba pozostáva z king size postele, skrine, TV, klimošky a vešiaka na šaty. Kúpelňu tvorí záchod a sprchovacia hadica zavesená na stene nad záchodom, takže patríme k tomu 1% obyvateľov mesta, ktoré sa môže pochváliť sprchou. 
Ubytovanie je skromné, ale už som si zvykla a prispôsobila som si to tak, že mi nič nechýba. Snáď len denné svetlo, ktorého mám v izbe málo. Internet nám na ubytovni po mojich každodenných sťažnostiach zaviedli včera a aby ma úplne umlčali router dali priamo na stenu mojej izby. Takže som jediná, ktorá má internet dostupný v izbe, ostatné decká musia chodiť na chodbu. Dnes po dvoch týždňoch tu som už úplne aklimatizovaná a nemenila by som, ale začiatky boli teda riadne rozpačité. 

Skromné ale útulné :)
2v1 kúpelňo-záchod

Miestna kuchyňa plná chilly a smažených jedál

Po roku života na Bali pre mňa nieje indonézska kuchyňa neznáma, práve naopak ryže som sa stále neobjedla a GadoGado šalát by som mohla jesť aj 3x denne. No čo iný kraj to iný mrav! Padang ma preto aj čo sa kuchyne týka trošku prekvapil tým, ako veľmi tú milujú všetko smažené a najmä pikantné. S pikantným ja problém nemám, práve naopak vyhľadávam pikantné jedla, ale smažené tažké jedlá podávané od skorého rána niesú nič pre mňa. Preto si môj žalúdok chvíľu zvykal a teraz už seká dobrotu a trávi ako má. Samozrejme si nedávam smažené cestoviny o 7 ráno tak ako všetci lokálci, ale stále hľadám svoje cestičky na čom si tu viem pochutnať. Jedlo ktoré by som chcela vyzdvihnúť sa volá Lotek a je to zeleninový šalát s cestovinou a podobnou (viac pikantnou) arašidovou omáčkou ako sa podáva ku GadoGado. Lotek je mňamka a ja už pre Vás zháňam recept! 

Lotek podávaný s ryžovými krekrami 
Ako snack čierny čaj, smažené banány v cestičku a v banánovom liste je zabalená tzv. sticky rice (lepkavá ryža)
Ryža s cukrom a kokosom smažená a obalená v sezame
Ešte doplním informáciu čo sa týka stravovania vrámci štipendia. Na začiatku som Vám totiž avízovala, že si jedlo budeme musieť zháňať a kupovať sami z vreckového ktoré dostávame. Chybná info! Jedlo máme 3x denne zabezpečené od nášho art centra a nemusíme sa o to vôbec starať. Za chýbnú info sa ospravedlňujem, ale o tejto novinke som sa dozvedela až tu na mieste. 

Denný program

O program sa nám v centre denne starajú a pripravujú nám ho tak pestrý, že si pomaly ani nevydýchneme. Pondelok až piatok od rána do takej tretej máme hodiny v art centre a strieda sa nám po dňoch hodina tanca, hudby a bahasy (indonézskeho jazyka). Každy zo spomínaných kurzov máme 2x do týždňa. Piatky sú viac free a špeciálne piatkové poobedia trávime varením alebo ja fashion maniačka učením sa o tradičnej móde. Do toho máme každý druhý deň nejakú akciu, akože sme už boli na dvoch svadbách, fashion show, večerný market s jedlom a oblečením a podobne. Víkendy máme voľno a to buď dospávame nabitý týždeň alebo napríklad na zajtra ideme na výlet s pani manželkou guvernéra, ktorá pre nás pripravila program mimo mesta. Tak som sama zvedavá, čo sa bude diať, ale foťák a moje zvedavé očko budú pri tom! :)

Chalani z nášho art centra nám predvádzali jeden z tancov na ktorom teraz spoločne makáme 
Bebel z art centra a jej chystačky do kostýmu na vystúpenie 
Takto pekne trénujem 2x do týždňa na hodinách hudby :)

Môj celkový dojem z Padangu je zatiaľ na škále hodnotenia ako v škole niekde na dvojke! Každý deň tu prežívam chvíle, ktoré si chcem zapamätať navždy a pri ktorých si uvedomujem ako dobre sa my ľudia doma máme. Predsa len máme tečúcu PITNÚ!! vodu, elektrinu, väčšinu potravín na prežitie si vieme doma vypestovať a denne nás neohrozujú žiadne živly ako tsunami, zemetrasenia alebo erupcie sopiek. Som za túto šancu tu byť neskutočne vďačná a snažím sa to zúžitkovať čo najlepšie viem. Znova opakujem, že ak ste na mojom blogu po prvý krát a ste trošku zmetení prečo som v Padangu na Sumatre a ako som sa sem vlastne dostala tak mrknite prosím na príspevok o tom presne TU.
Moja momentka šťastková

Majte krásnu relaxačnú sobotu!
S láskou,
Juli :)