Do Padangu sme prileteli z Jakarty pomerne neskoro večer. Nič to ale nemenilo na veci, že sme sa ešte v lietadle všetci prezliekali do formálnych šiat, pretože nás na letisku mala vítať celá oficiálna skupinka ľudí na čele s pani manželkou guvernéra Padangu. Čakala som od toho asi hocičo ale nie, že nás tam bude nedočkavo vyzerať okolo 40 ľudí! Väčšina z nich boli tanečníci a decká z nášho Art Centra Padang, takže nás privítali spevom a tancom hneď po tom, čo nám na krk zavesili batikované ručne vyrábané šatky ako pozornosť. Niečo tak krásne, silné a úprimné ako nadšenie týchto lokálnych ľudí z toho, že sme k ním prileteli som už dlho nezažila. V nemom úžase sme tam stáli všetci 12 statoční a až po chvíľke čo sme vytriezveli z toho šoku na nás doľahli emócie!
Fotiť fotiť sa a fotiť sa! Vždy všade a s každým. Aj to je náplň našej práce v Padangu :)
S krásnou nevestičkou na miestnej moslimskej svadbe
Prvý večer sme strávili s miestnou “high society”, pretože nás hostila pani manželka guvernéra. Hneď po večeri sme sa úplne vyšťavení a unavení konečne presunuli do nášho budúceho domova. No a poviem Vám, že po týždni strávenom rozmaznávaním nás v Jakarte a následne večeri s lokálnou smotánkou bol príchod na toto ubytovanie ako facka!
Homestay Monna Padang
Sama sebe som sľúbila, že pre dobro veci nebudem o ubytovaní a o tom ako sa tu žije hovoriť a písať na blog minimálne dva týždne. Potrebovala som to všetko vstrebať, aklimatizovať sa a začať tu brať veľa vecí s nadhľadom. Ak by som Vám popísala moje pocity za prvé tri dni bolo by to čosi ako:
- som snáď jediná beloška na tomto ostrove alebo prečo si ma všetci len fotia??!!
- na splachovací záchod zabudni, pekne šup na “našlapovačky”
- sprcha?! a to je čo zas čo za výmysel?
- áno o internete sme tu už počuli, písali o ňom raz v novinách
- si sa zbláznila, že ideš von len v tielku keď je 36 stupňov??!!
Tak asi takto nejako bojovala moja hlava s realitou, ktorá nastala príchodom do Padangu. Na obhajobu Padangu musím uznať, že som asi riadny rozmaznanec rozmaznaný z Bali! Takže, ak mi po prvý krát niekto ukázal dámsky záchod a ja som po otvorení dverí uvidela dieru v zemi do ktorej sa potreba vykonáva a vedľa vedro s vodou, chcelo sa mi plakať. Vrátila som sa snaď sto rokov dozadu v minulosti? Na čosi ako toaletný papier alebo mydlo na ruky som sa radšej ani nepýtala, hanbila som sa povedať to nahlas. Mojim najlepším kamarátom sa teda stali rôzne dezinfekcie na ruky a vlhčené vreckovky, bez ktorých sa z domu ani nepohnem. Ďalším kultúrnym šokom bola sprcha. Sprchu tu totiž 99% domácností nemá a umývajú sa tak, že majú jedno veľké vedro plné vody a menší hrnček, ktorým tú vodú na seba lejú.
No a o tom, že som v moslimskej zemi som samozrejme vedela, ale že bude pohoršujúce zájsť si čo len do obchodu kúpiť nanuka v tielku? Hmm okej, rešpektovať to samozrejme rešpektujem, ale zvyká sa mi ťažko. :)
Moja komôrka :)
Naše ubytovanie je dvojposchodová budova uprostred tzv. “green zone” plnej rodinných domčekov. Ubytovanie je pre našu bezpečnosť dosť ďaleko od pobrežia v prípade možného tsunami, ktoré tu už v minulosti boli vyvolané zemetrasením. Celé druhé poschodie je naše a skladá sa zo spoločných priestorov, terasy, chodby a 14 izieb. Máme každý svoju izbu s vlastnou kúpelňou a zvyšné dve izby sú pre našich “opatrovníkov” z art centra, ktorí sú tu s nami každý deň. Izba pozostáva z king size postele, skrine, TV, klimošky a vešiaka na šaty. Kúpelňu tvorí záchod a sprchovacia hadica zavesená na stene nad záchodom, takže patríme k tomu 1% obyvateľov mesta, ktoré sa môže pochváliť sprchou.
Ubytovanie je skromné, ale už som si zvykla a prispôsobila som si to tak, že mi nič nechýba. Snáď len denné svetlo, ktorého mám v izbe málo. Internet nám na ubytovni po mojich každodenných sťažnostiach zaviedli včera a aby ma úplne umlčali router dali priamo na stenu mojej izby. Takže som jediná, ktorá má internet dostupný v izbe, ostatné decká musia chodiť na chodbu. Dnes po dvoch týždňoch tu som už úplne aklimatizovaná a nemenila by som, ale začiatky boli teda riadne rozpačité.
Skromné ale útulné :)
2v1 kúpelňo-záchod
Miestna kuchyňa plná chilly a smažených jedál
Po roku života na Bali pre mňa nieje indonézska kuchyňa neznáma, práve naopak ryže som sa stále neobjedla a GadoGado šalát by som mohla jesť aj 3x denne. No čo iný kraj to iný mrav! Padang ma preto aj čo sa kuchyne týka trošku prekvapil tým, ako veľmi tú milujú všetko smažené a najmä pikantné. S pikantným ja problém nemám, práve naopak vyhľadávam pikantné jedla, ale smažené tažké jedlá podávané od skorého rána niesú nič pre mňa. Preto si môj žalúdok chvíľu zvykal a teraz už seká dobrotu a trávi ako má. Samozrejme si nedávam smažené cestoviny o 7 ráno tak ako všetci lokálci, ale stále hľadám svoje cestičky na čom si tu viem pochutnať. Jedlo ktoré by som chcela vyzdvihnúť sa volá Lotek a je to zeleninový šalát s cestovinou a podobnou (viac pikantnou) arašidovou omáčkou ako sa podáva ku GadoGado. Lotek je mňamka a ja už pre Vás zháňam recept!
Lotek podávaný s ryžovými krekrami
Ako snack čierny čaj, smažené banány v cestičku a v banánovom liste je zabalená tzv. sticky rice (lepkavá ryža)
Ryža s cukrom a kokosom smažená a obalená v sezame
Ešte doplním informáciu čo sa týka stravovania vrámci štipendia. Na začiatku som Vám totiž avízovala, že si jedlo budeme musieť zháňať a kupovať sami z vreckového ktoré dostávame. Chybná info! Jedlo máme 3x denne zabezpečené od nášho art centra a nemusíme sa o to vôbec starať. Za chýbnú info sa ospravedlňujem, ale o tejto novinke som sa dozvedela až tu na mieste.
Denný program
O program sa nám v centre denne starajú a pripravujú nám ho tak pestrý, že si pomaly ani nevydýchneme. Pondelok až piatok od rána do takej tretej máme hodiny v art centre a strieda sa nám po dňoch hodina tanca, hudby a bahasy (indonézskeho jazyka). Každy zo spomínaných kurzov máme 2x do týždňa. Piatky sú viac free a špeciálne piatkové poobedia trávime varením alebo ja fashion maniačka učením sa o tradičnej móde. Do toho máme každý druhý deň nejakú akciu, akože sme už boli na dvoch svadbách, fashion show, večerný market s jedlom a oblečením a podobne. Víkendy máme voľno a to buď dospávame nabitý týždeň alebo napríklad na zajtra ideme na výlet s pani manželkou guvernéra, ktorá pre nás pripravila program mimo mesta. Tak som sama zvedavá, čo sa bude diať, ale foťák a moje zvedavé očko budú pri tom! :)
Chalani z nášho art centra nám predvádzali jeden z tancov na ktorom teraz spoločne makáme
Bebel z art centra a jej chystačky do kostýmu na vystúpenie
Takto pekne trénujem 2x do týždňa na hodinách hudby :)
Môj celkový dojem z Padangu je zatiaľ na škále hodnotenia ako v škole niekde na dvojke! Každý deň tu prežívam chvíle, ktoré si chcem zapamätať navždy a pri ktorých si uvedomujem ako dobre sa my ľudia doma máme. Predsa len máme tečúcu PITNÚ!! vodu, elektrinu, väčšinu potravín na prežitie si vieme doma vypestovať a denne nás neohrozujú žiadne živly ako tsunami, zemetrasenia alebo erupcie sopiek. Som za túto šancu tu byť neskutočne vďačná a snažím sa to zúžitkovať čo najlepšie viem. Znova opakujem, že ak ste na mojom blogu po prvý krát a ste trošku zmetení prečo som v Padangu na Sumatre a ako som sa sem vlastne dostala tak mrknite prosím na príspevok o tom presne TU.
Moja momentka šťastková
Majte krásnu relaxačnú sobotu!
S láskou,
Juli :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára