Moje tenkrát poprvé v Jakarte

Keď som minulý rok presne o tomto čase študovala v Bangkoku, na veľa mojich sťažností ohľadom šialenej dopravy a neskutočnej špiny všade naokolo mi vždy každý len vravel, hmmm a to si ešte nikdy nebola v Jakarte! Práve preto som pred príchodom do Jakarty nemala žiadne očakávania a bola som pripravená na takú horšiu verziu Bangkoku. Musím uznať, že doprava je v Jakarte naozaj tragická a nemajú tam úplne doriešenú hromadnú dopravu (žiadne metro alebo nadzemka), takže ak sa do Jakarty náhodou chystáte, pribaľte si so sebou nervy zo zlata na čakanie v kolónach. No a až na tento nedostatok mesto ako také, z toho čo som videla hodnotim veľmi kladne! Ľudia najviac zlatí a veľmi nápomocní, street food jeden TOP foodporn level no a angličtinou sa dohovoríte všade. Takže za mňa Jakarta milo prekvapila a určite nevylučujem ďalšie návštevy. 

O detailný program počas celých piatich dní sa nám postarali organizátori nášho štipendia a ja som sa posnažila Vám ho pre lepšiu predstavu spísať deň po dni. Tento príspevok je, ale viac o fotkách ako o mojich prapoviedkach, tak Vás teda srdečne pozývam na to!

Boli sme hlavná atrakcia všde kam sem sa pohli! Dve blondské z Európy s výškou 175 cm :D

Deň prvý: Ministerstvo zahraničných vecí

Na celý náš prvý deň sme mali naplánovanú návštevu Ministerstva zahraničných vecí v Jakarte a to obnášalo najmä príhovory ľudí z ministerstva a predstavenie programu Indonesian Arts and Culture Scholarship. Ja som si stihla zapísať len dvoch hlavných prednášajúcich a to Director for General Information a Director for Public Diplomacy. Vtipné, ale práve až tu v prvý deň programu sme sa vlastne dozvedeli všetky podrobné detaily toho, na čo sme sa to prihlásili a čo presne nás počas troch mesiacov čaká. Dresscode bol smart casual a lá pani učiteľka zo základnej školy, sedeli sme všetci spolu za veľkým stolom s menovkami na krku a mikrofónmi v ruke ako na nejakej porade v parlamente a ja som sa v tú chvíľu cítila veľmi dôležito! Jeden po druhom sme sa popredstavovali, zodpovedali otázky a samozrejme sa pofotili. Až v momente keď sme vychádzali z budovy ministerstva a prešli poslednou bezpečnostnou kontrolou sme si znova všetci mohli vydýchnuť a cítiť sa len ako skupinka turistov vo veľkomeste. Na večer po tomto veľmi oficiálnom programe sme mali pripravenú návštevu planetária a potom už len relax a veget. Ja som okamžite padla do postele dospávať cestu a časový posun, ktorý nie vždy dobre zvládam. 

Deň druhý: University of Indonesia

University of Indonesia! V momente, keď som v programe videla čo nás čaká v utorok, nevedela som sa už dočkať toho dňa. Na univerzitu sme dorazili skoro ráno, aby sme sa vyhli dopravným zápcham, ktorými je Jakarta pomerne slávna. Ujala sa nás jedna veľmi milá slečna, absolventka tejto univerzity a hneď ako sme sa usadili v prednáškovej sále začali nám prednášať profesori zo školy. Dekan fakulty humanitných vecí mal tak super príhovor, že som mala sto chutí si okamžite podať prihlášku k ním na fakultu! :D Po prednáškach a kávičke nasledovala prehliadka obrovského areálu školy a knižnice. Musím teda povedať, že nech máte predstavu o Indonézii akúkoľvek, univerzita ktorú som videla by aspoň areálom a vybavením strčila do vrecka množstvo našich štátnych vzdelávacích zariadení. Pri návrate späť do hotela sme si zažili svoju prvú ozajstnú dopravnú zápchu a to konkrétne 3 a pol hodiny v buse z univerzity do hotela. To by v mojom prípade stále nebola taká tragédia ako fakt, že si ku mne v buse sadla slečna z Číny, ktorá si celú cestu krásne odzvracala do igelitiek  a ja som mala čo robiť aby som obsah žalúdka v sebe udržala! Oh yeah babe shit happens. :X

Areál je právom hrdý aj na krásne zelené prostredie a jazierka ideálne pre relax. V pozadí fotky vidíte slávnostnú aulu kde sa každý rok odohráva odovzdávanie diplomov a ceremónia s tým spojená

Most, ktorý spája dve hlavné fakulty (humanitných vied a techickú) sa preslávil najmä ako most medzi dievčatami a chlapcami. Keďže obe fakulty sú prevažne navštevované jedným pohlavím, vídať sa vzájomne môžu len po prekročení tohto mostu :)

Deň tretí: Tour de Múzeum Kota Tua a Múzeum batiky

Streda sa niesla v znamení kultúrnych pamiatok a keďže bola Indonézia v minulosti okupovaná holanďanmi, naše prvé kroky viedli po stopách kolonizátorov do Múzea Kota Tua. V múzeu sme mali prednášku o kultúre, ktorú sem do Indonézie so sebou holanďania priniesli a tiež sme mali prehliadku nie tak pozitívneho miesta, akým bolo väzenie a mučiareň. Väzenské cely oddelené pre ženy,  bez jediného okna, svetla, len betónónové štyri steny. Mužské cely boli na tom ešte horšie a vyzerali ako studňa. Vymurovaná diera v zemi, ktorú zaplnili vodou tak, aby siahala mužom po ramená. Smutné miesto, tiež súčasťou  Múzea Kota Tua. Veľmi sme teda uvítali príjemnú zmenu programu a presun do Múzea Batiky, kde nás čakal workshop a kurz. Pre mňa kreatívnu dušičku s polročným “Made in Bali“ projektom GadoGado.cz to boli také malé Vianoce! Vstrebávala som všetky informácie každou bunkou tela a po chvíľke som sa už na základe inštrukcií pustila do výroby svojej prvej vlastnej batikovanej šatky. A tak sa Vám teda rovno pochválim výsledkom viď obrázky nižšie! Musím sa Vám ešte priznať, že ma to veľmi bavilo a preto zvažujem, že tieto skúsenosti využijem práve v našom GadoGado.cz projekte. Takže stay tuned a ak uvidíte nejaké novinky na našom eshope, budete vedieť kde sa práve tento nápad zrodil! 

Zdobenie voskom nám ukazovala jedna veľmi šikovná profíčka

Predloha hotová, vosk vriaci a ide sa na to!

Už len nechať namočiť do farby, prevariť a osušiť

Tadááááám! Moja prvá batikovaná šatka je na svete :) Objednávky príjmam na ... :D Just kidding!

Deň štvrtý: Rozhodnutie padlo, Juli ide do Padangu

Štvrtý deň nás nechali nedočkavých čakať až do neskorého poobedia, počas ktorého nám mali konečne oznámiť, kto z nás poputuje do akého mesta a art centra v Indonézii. 60 ľudí a 5 centier v Yogyakarte, Makassare, Surabayi, Padangu a na Bali. Zástupcovia z každého centra sa nám najprv predstavili, odprezentovali nám to ich TOP, čo sa nás budú snažiť najbližšie tri mesiace naučiť a potom už nasledovalo čítanie mien nás účastníkov do jednotlivých centier. 

"Juliana from Slovakia is going to Padang!" zaznelo v miestnosti a ja som ostala ako ovalená po hlave. Nemala som žiadne preferencie len som v kútiku duše dúfala, že by možno mohol výjsť Makassar. Bola som preto trošku zaskočená bez akýchkoľvek emócií. Potom slovo Padang zaznelo ešte 11x a z nás sa vyskladala skupinka 12 statočných. Padang je ako Art centrum v tomto programe po prvý krát a my 12 v ňom tiež, takže nech to prinesie čokoľvek hurááá do toho!

V Padangu som jedna z asi piatich bielych ľudí, takže toľko fotiek do cudzích mobilov a foťákov čo sme tu za tých pár dní porobili by počtom určite prevýšilo všetky moje fotky za celý život :)

Deň piaty: Slávnostná ceremónia 

Piatok sme mali celé doobedie zabrané oficiálnym otvorením Indonesian Arts and Culutre Scholarshipu. Ceremónia sa konala v slávnostnej Pancasila budove na Ministerstve zahraničných vecí v Jakarte. Okrem toho, že som sa znova cítila na škále dôležitosti asi ako prezident našej krajiny som na seba od 5 ráno nanášala jednu vrstvu mejkapu za druhou, robila si vlasy a snažila sa nastajlovať najlepšie čo mi možnosti dovolili do štýlu slovenského kroja. Celé doobedie dopadlo na jednotku! Nerozhodila ma ani správa, že som bola práve ja vybraná na symbolické nominovanie pred všetkými hosťami v miestnosti Vice Ministrom zahraničných vecí pánom Abdurrahman Mohammadom Fachir. Práve naopak snažila som sa si tento deň plný zaujímavých vysoko postavených politikov užiť naplno! Jedno veľké ďakujem patrí tiež Ambasáde Slovenskej republiky  v Jakarte za to, že ma nenechali v štichu a že ma prišiel podporiť na tento slávnostný deň priamo náš Ambasádor pán Michal Slivovič. Úplne normálny piatoček, si takto pred kamerami "pokecať" s Vice Ministrom Indonézie a hneď na to dať kus reči pri džúse s Ambasádorom SR. 
Dream big!!!!! Vždy Vám to hovorím! :)

Nervozita vo vzduchu, ruky spotené a my pripravení zažiariť.

S tanečníčkou, ktorá sa sama účastnila nášho programu pár rokov dozadu a odvtedy sa tancu venuje na profi úrovni :)

S Ambasádorom Slovenskej republiky v Jakarte pánom Michalom Slivovičom

Takže takto nejako vyzeral môj prvý týždeň trojmesačného programu Indonesian Arts and Culture Scholarship, na ktorý som bola vybraná ako reprezentantka Slovenskej republiky! Ak Ťa už nebaví život doma v detskej izbičke pri mamke, máš chuť na malé dobrodružstvo vo svete a Indonézia vrátane kultúry Ťa veľmi láka, tak mrkni na môj minulý príspevok o tom ako som sa sem dostala TU. Podrobne tam popisujem podmienky programu a tiež čo všetko som musela absolvovať pred príchodom do Indonézie. Nezahadzuj takú šancu a aspoň skús svoje šťastie! :)

S láskou, 

Juli