10 šokujúcich zvykov života na Sumatre, ktoré Ťa zaručene vyvedú z tvojej comfort zone

Dnes by som Vám chela predstaviť 10 vecí, ktoré som sa počas prvých týždňov života na Sumatre naučila a ktoré ma v začiatkoch riadne šokovali a miestami aj vyviedli z miery. Ide prevažne o činnosti a zvyky každodenného života, zabehané z našich "western" tradícií, ktoré som roky vykonávala úplne automaticky. Nikdy som sa nepozastavila nad tým, že by sa to niekde v inej časti sveta mohlo robiť úplne odlišne. Dokonca ani počas mojich ciest po JV Ázii som sa nestretla s toľkými odlišnosťami ako tu na Sumatre. Zoznam je písaný postupne od najmenej šokujúcich vecí až po tie pre mňa neznesiteľné!

Sumatra v plnej paráde! Výhľad z okna po rannom prebudení :)

1. Elektrina, tečúca voda a internet

Trio bez ktorého snáď ani najchudobnejšia dedinka na konci východného Slovenska dnes už nedokáže exstovať. Na Sumatre úplna normálka, pri ktorej ak nefunguje elektrina automaticky nefunguje ani voda. Na to, že nám tu každý deň nejde minimálne jedno zo spomenutých som si už aj celkom zvykla. Na čo si ale tažšie zvykám, je dopredu myslieť na potrebu mať doma odchytanú vodu vo vedre a nabité všetky moje elektro závislosti. 

Môj názor : Dá sa bez toho krásne žiť. 

2. Pozdrav

V prípade, že sa zdravíte s človekom ktorý je od Vás starší, tak podávate ruku vy ako prvý. Po potrasení rukou, stále držíte tu jeho a priložíte si ruku tej staršej osoby k svojmu čelu a mierne sa ukloníte. Po úklone jeho ruku pustíte a priložite si tú svoju na hruď do oblasti ako je srdce. Je to prejav hlbokej úcty a požehnania o ktoré tú danú staršiu osobu týmto pozdravom žiadáte. Zdravia sa tak napríklad všetky deti z nášho Art Centra s našou “mamkou” Ibu Ade. Ona im týmto dáva požehnanie, aby sa im darilo.

Môj názor : ÁNO! Zdravím sa tak a príde mi to krásny prejav úcty. :)

Pozdrav staršieho človeka

3. Príbor

Pri servírovaní akéhokoľvek jedla sa príbor nepoužíva a jedlo sa je rukami. Po jedle sa ruky umyjú v miske so studenou vodou, ktorá je väčšinou už dopredu pripravená na stole. Stále som si na to úplne nezvykla a jesť napríklad ryžu rukami mi trvá aj polhodinu a po jedle sa potrebujem minimálne osprchovať, pretože som špinavá až za ušami. 

Môj názor : Trénujem! Každým dňom sa zlepšujem a jesť rukami mi ide zo dňa na deň lepšie.

Servírovania obeda na banánovom liste a konzumácia rukami

4. Ryža

Ryža je základom jedálnička a podáva sa ako u nás chlieb ku všetkému. Je jedno koľko je práve hodín a aké jedlo sa servíruje, ryža musí byť vždy na stole. Domácnosť bez rýžovaru v kuchyni neexistuje! Rýža sa podáva ako príloha aj k cestovinám. :D

Môj názor : Stále jej nemám dosť, akurát ak sa Vám bude zdať, že mám na fotkách čoraz šikmejšie oči, budete vedieť prečo!

Náš obed pre 12 ľudí, všímnite si pomer ryže a ostatného jedla :D

5. Súhlas

Všade po svete  sa súhlas spojený s kývaním hlavou odohráva trošku inak. Tu je to podobné ako u nás takže áno je mávania zhora dole a nie sprava doľava. Jediný rozdiel je ale v tom, že ak Vám niekto niečo odkýve akože áno neznamená to, že súhlasí, ale len že Vás počul a rozumel Vám. Aj na základe toho, potom vznikajú celkom vtipné situácie kedy si vy myslíte, že ste sa na niečom dohodli, no druhá strana to úplne tak nebrala.

Môj názor : Pýtam sa stále dookola a overujem všetkými spôsobmi otázok aké mi práve napadajú, či sme si rozumeli a všetko platí.

6. Premávka

Po toľkých mesiacich v Ázii ma už čakanie v kolónach vôbec neobťažuje, ale viem si predstaviť aký šok to tu bol pre spolužiakov z Európy a Pacifiku. Čo je tu výrazne odlišné oproti napríklad Bali alebo Bangkoku, je agresivita za volantom. Vodiči trúbia, nadávajú, sťahujú okienka a pľujú na seba a to presne sú hlavné dôvody, prečo som ja ešte za volant na Sumatre nesadla.

Môj názor : Všetkým vodičom by som najradšej odkázala: "Take it easy a hlave no stress!"

Výhľad z okna a premávka počas objednajšej prestávky

7. Čas

Čas je veľmi relatívny pojem a je to len akási informácia, s ktorou sa nijak extra nenarába ďalej. Ak si s Vami niekto dohodne stretnutie na 7 a príde pred 8, tak Vás má pravdepodobne veľmi rád. :D Čakanie sa stalo mojou najčastejšou činnosťou a denne čakám minimálne 3-4 hodiny niekde, na niečo, niekoho. Hodinky som prvý den založila na spodok kufra a tam aj odpočívajú dodnes.

Môj názor : Bez knihy a hudby nikam nejdem, pretože to je jediný liek ako si spríjemniť čakanie.

Doslova a do písmena WHO CARES!

8. Ochlpenie

Téma možno viac vhodná pre ženy, ale aj muži by si to mali prečítať a vážiť si ako sa my žienky o seba doma staráme! Tu je totiž predstava holenia a depilácie ochlpenia (akéhokoľvek) u žien nepredstaviteľná! Dodnes mám úsmev na tvári keď si spomeniem ako sme 14 dní hľadali so spolužiačkou z Grécka salón, kde by nám vydepilovali nohy. Tie ich prekvapené tváričky keď sme povedali čo chceme. :D Ženy s pár cm chlpami na nohách sú teda úplna normálka. :)

Môj názor : Niesom medveď Grizzly, takže Sumatra (ne)Sumatra v tejto veci si asi nepotykáme. :)

9. Toaletný papier

Toaletný papier je celkovo alfa omega pre nás “western” ľudí. Na Sumatre ho ale hľadať v obchode budete úplne zbytočne, pretože ho tu lokálni ľudia vôbec nepouživajú. Po potrebe vykonanej do tzv. “našlapovacieho záchoda (diera v zemi) ” sa len jednoducho umyjú a opláchnu. Pre mňa veľmi citlivá a nechutná téma, no a nech bojujem akokoľvek, asi si na toto nikdy nezvyknem.

Môj názor : Určite nie! Bez tašky plnej servítok sa nikam z domu ani nepohnem. :)

Bežný pohľad po príchode na WC

10. Mačacie chvosty

Som psí človek a spoločnosť mačiek nevyhľadávam, no je mi ich tu úprimne ľúto. Na Sumatre je totiž zvykom (ako vo veľa častiach Ázie) mačkám už pri narodení strihať chvosty. Po uliciach teda pobehujú stovky túlavych, ale aj domácich mačiek s krátkymi chvostíkmi.

Môj názor : Zakázať okamžite! OKAMŽITE!

Chúďa malé bezchvosté :/

Som prispôsobivý človek a posledný rok a pol som ja ten prisťahovalec v rôznych kútoch sveta, takže sa vždy snažím aklimatizovať a prispôsobiť miestu, kde práve žijem. Niektoré miesta a zvyky ma milo prekvapili a zmenu som s úsmevom uvítala. Na Sumatre sa mi v začiatkoch bojovalo tažšie, no dnes si už viem skoro so všetkým poradiť po svojom a len málokedy ma niečo prekvapí. Zoznam, ktorý som Vám napísala je len malinké percento toho ako inak sa dá žiť a napriek tomu usmievať každý deň na tento nádherný svet! Pretože, ak ma niečo Indonézia naučila tak je to skromnosť, vďačnosť za to čo mám a 24 hodín denne úsmev na perách. Indonézia som do teba!

Krásny štvrtok!

Juli :)